Ríšsky snem SRR-AC čakajú voľby podľa novelizovaného cisárskeho dekrétu (č. 4/2003 o voľbách do Ríšskeho snemu), ktorý upravuje spôsob rozdeľovania mandátov v dolnej komore Ríšskeho snemu – Ľudovom zhromaždení, aj systém volieb do strednej komory – Kolégia ríšskych kniežat. Horná komora – Kolégium kurfirstov sa spravidla nevolí, výnimkou je príprava na voľbu cisára.
Systém na prvý pohľad pôsobí zložito, no jeho cieľ je pomerne jednoduchý: spojiť regionálne zastúpenie, silnejšiu väzbu poslancov na voličov a zároveň zachovať pomerné zastúpenie politických strán.
Malé voľby, veľké voľby a supervoľby
Takzvané „veľké voľby“ zahŕňajú:
- voľby do dolnej komory – Ľudového zhromaždenia – tu volič volí poslancov na dvoch lístkoch – v pomernej voľbe volí stranu na celoríšskej úrovni, na druhom lístku volí poslanca za svoj jednomandátový obvod,
- zároveň voľby jednej tretiny volenej časti Kolégia ríšskych kniežat – ak v danej provincii prebiehajú aj voľby do strednej komory, volič má aj tretí lístok, kde môže voliť dve ríšske kniežatá za svoju provinciu, ktorá je dvojmandátovým obvodom.
Okrem toho sú aj „malé voľby“, tiež označované ako „midterm“, alebo „polčasové“ voľby. Tie sa konajú približne v polovici funkčného obdobia Ľudového zhromaždenia a volí sa v nich ďalšia tretina volenej časti Kolégia ríšskych kniežat, ktorá nasleduje v cyklickom poradí. Teda volí sa len v príslušnej 1/3 provincií.
Pri predčasných voľbách, ktoré sú príliš skoro, tj. ešte v prvej polovici volebného obdobia dolnej komory, môžu horná a stredná komora na spoločnej schôdzi, tzv. Conclusum Duorum, rozhodnúť, že sa cyklus v strednej komore urýchli. V takom prípade sa volí až v 2/3 provincií, teda 2/3 volenej časti Kolégia Ríšskych kniežat – „supervoľby“.
Tri typy mandátov v dolnej komore
Mandáty v Ľudovom zhromaždení sú trojaké:
- väčšinové mandáty,
- kompenzačné mandáty,
- pomerné mandáty.
Polovica kresiel je vyhradená pre väčšinové jednomandátové obvody. Ak kandidát v prvom kole získa viac ako polovicu hlasov, stáva sa poslancom okamžite. Ak sa to nikomu nepodarí, nasleduje druhé kolo. To musí prebehnúť najskôr tri a najneskôr sedem dní po prvom kole.
Do druhého kola postupujú všetci kandidáti, ktorí získali aspoň 1/8 platných hlasov, tj. 12,5 %. To znamená, že druhé kolo nemusí byť súbojom iba dvoch kandidátov, ale môže byť aj troj- či štvorčlenné.
Ani víťazstvo v druhom kole však automaticky nestačí. Kandidát musí okrem prvenstva získať aj aspoň 40 % hlasov. Ak sa to nikomu nepodarí, väčšinový mandát zostane neobsadený.
Čo sa stane s neobsadenými väčšinovými mandátmi?
Práve tu prichádza druhá veľká novinka — kompenzačné mandáty.
Tie majú zmierniť situácie, keď väčšinový systém „stratí“ veľké množstvo hlasov. Započítavajú sa totiž hlasy kandidátov, ktorí vo svojich obvodoch neuspeli, teda tzv. prepadnuté hlasy. Hlasy neúspešných kandidátov nakoniec neprepadnú, ale premietnu sa v kompenzačnej časti snemovne.
Čím vyššia bude volebná účasť, tým silnejší bude aj kompenzačný efekt. Systém teda zvýhodňuje širokú účasť občanov na voľbách. Kompenzačné mandáty sa následne rozdelia medzi strany, ktoré získali aspoň päť percent väčšinových hlasov v celej ríši. Rozdelia sa pomerným systémom.
Celá ríša ako jeden obvod
Zvyšné kreslá sa rozdelia pomerným systémom. Tých musí byť najmenej polovica v dolnej komore. Aktuálne (k 10.5.2026) má dolná komora 795 mandátov. Teda minimálne 398 mandátov sú prideľované pomerným systémom. Zvyčajne je to však viac než polovica snemovne.
Celá ríša tvorí jediný volebný obvod. Volič má sedem hlasov, ktoré môže rozdeliť medzi jednotlivé politické strany. Do parlamentu sa dostanú len strany, ktoré získajú najmenej päť percent hlasov.
Ako sa volia ríšske kniežatá do strednej komory?
Pri voľbách do Kolégia ríšskych kniežat je každá provincia dvojmandátovým obvodom. Zvolení sú dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov.
Ako sa volia kurfirsti do hornej komory?
Členovia hornej komory Ríšskeho snemu – Kolégia kurfirstov – kurfirsti, sa nevolia. Táto komora je zvyčajne stabilná a bez zmeny niekoľko volebných období. Výnimkou je len príprava na konkláve v čase, keď sa pripravuje voľba budúceho cisára. Vtedy občania SRR-AC komoru doplnia o 6 tzv. volených kurfirstov. Počet členov komory sa zvýši z 9 na 15 kurfirstov. Po voľbe a korunovácii nového cisára a ďalších obmenách, sa horná komora znovu zastabilizuje v počte 9 stálych kurfirstov.
Elektronické hlasovanie zostáva
Cisársky dekrét o voľbách do Ríšskeho snemu dáva možnosť elektronického aj písomného hlasovania. Občania sa môžu rozhodnúť, ktorý spôsob voľby využijú.
Písomné (fyzické) hlasovanie má aj naďalej prebiehať tradične v piatok popoludní a v sobotu dopoludnia.
Volebné právo od 15 rokov
Jednou z osobitostí volebného systému SRR-AC zostáva nízka veková hranica pre volebné právo. Hlasovať môžu všetci občania ríše, ktorí dosiahli vek 15 rokov. V medzinárodnom porovnaní ide o jednu z najnižších hraníc aktívneho volebného práva.