V Svätej ríši rímskej – Arauskom cisárstve bola vymenovaná nová ríšska vláda vedená konzulom Mons. Jánom Oroschom. Nahradila kabinet Združenia pre monarchiu (ZPM), ktorý vládol dve funkčné obdobia; posledným predsedom vlády bol Jeremy.
Nová vláda je takmer výlučne zložená zo zástupcov Oroschových plochozemcov za republiku (OPR), pričom len niekoľko postov obsadili nestranícki nominanti. Funkciu prokonzula (podpredsedu vlády) zastáva Viktor Orbán (nezávislý). Kľúčové rezorty – zahraničné veci (Rudolf Huliak), obrana (Milan Mazurek), vnútro (Tomáš Taraba), financie (Lukáš Machala) či spravodlivosť (Daniel Bombic) – obsadili nominanti OPR. Medzi členmi kabinetu figurujú aj cirkevní predstavitelia, vrátane arcibiskupov Jána Oroscha a Mareka Jędraszewského. Ex offo je členom vlády aj prezident Galaxie Kevin (ZPM).
V parlamentnom kontexte ide o vládu s veľmi krehkou oporou. OPR síce disponuje najsilnejším klubom v dolnej komore, no nedosahuje komfortnú väčšinu a zároveň nemá potrebnú jednu štvrtinu mandátov v strednej komore ani v Conclusum Duorum. To výrazne komplikuje schvaľovanie legislatívy aj samotného programového vyhlásenia vlády.
Zaujímavým prvkom je, že OPR ponúklo úradnícke a expertné pozície opozičným stranám – Inkvizičnej strane (IS), Komunistickej strane Arauska (KSA) a Chaotickému Postajku (ChaP). Tieto subjekty ponuku prijali a deklarovali ochotu podporiť vládu z opozičných lavíc, bez priamej účasti v kabinete.
Politická situácia však zostáva napätá. Ostatné systémové strany, najmä Združenie pre monarchiu a Podnikateľská únia, sa od vlády dištancujú a odmietajú jej poskytnúť stabilnú parlamentnú podporu.
Medzi očakávanými scenármi dominujú tri možnosti:
(1) vláda získa dôveru vďaka čiastočnej podpore opozície a bude fungovať ako slabá menšinová vláda,
(2) programové vyhlásenie vlády nebude schválené, čo povedie k ústavnej kríze,
(3) situácia vyústi do predčasných volieb, ak sa nepodarí zostaviť stabilnú parlamentnú väčšinu.
Nová vláda tak vstupuje do funkcie v prostredí výraznej fragmentácie moci a bez jasnej systémovej opory, čo z nej robí jeden z najrizikovejších kabinetov v novodobej histórii cisárstva.