Regensburg – Utorok mal byť posledným pokusom vlády Jána Oroscha zachrániť sa po dramatickom povolebnom chaose v Ríšskom sneme. Namiesto toho sa zmenil na politický kolaps v priamom prenose. Kabinet Oroschovi plochozemci za republiku utrpel jednu z najťažších parlamentných porážok v novodobých dejinách ríše a ešte predpoludním premiér oznámil, že podá demisiu.
Deň pritom začal relatívne pokojne. Mimoriadna schôdza Ríšskeho snemu sa otvorila rokovaním o ústavnej novele, ktorá skracuje lehotu na schválenie programového vyhlásenia vlády z desiatich na sedem dní. V dolnej komore novela prešla takmer triumfálne – podporilo ju až 768 z 795 poslancov. Proti sa postavili iba dvaja poslanci Inkvizičnej strany a väčšina klubu Obyčajná šľachta a nezávislé osobnosti. Návrh na miernejšie skrátenie lehoty na osem dní neprešiel.
Skutočné nervy však prišli až v Kolégiu ríšskych kniežat. Tam sa novela ústavy schvaľovala len veľmi tesne. Zo 120 členov bolo prítomných 97 a potrebných bolo minimálne 80 hlasov (2/3 všetkých – pozn. redakcie). Napokon ich bolo presne 84. Rozhodujúcu úlohu zohralo Združenie pre monarchiu, ktoré dodalo všetkých svojich 68 hlasov. Pridala sa väčšina Podnikateľskej únie a časť nezávislých. Naopak, celé kluby OPR, Liberálov, Unikátnej strany a Inkvizičnej strany boli neprítomné. Už v tej chvíli bolo zrejmé, že vládna strana sa prestáva sústrediť na záchranu kabinetu a začína hrať inú hru.
Tou hrou sú zjavne predčasné voľby.
Po ústavnej novele prišla na rad rozprava o novom programovom vyhlásení Oroschovej vlády, ktorú tvoria nominanti jedinej strany Oroschovi plochozemci za republiku (OPR). Kabinet pritom v posledných hodinách výrazne ustúpil. Z programu zmizli najkontroverznejšie body – regulácia médií aj reforma súdnictva. Zostalo obmedzenie mimovládnych organizácií, sociálnejšia ekonomická politika, dôraz na „suverénnu“ zahraničnú politiku a revízia bezpečnostných záväzkov.
Lenže práve tým sa vláda paradoxne rozložila zvnútra. Tvrdé jadro plochozemcov začalo hovoriť o zrade pôvodného programu a časť OPR sa rozhodla, že pád vlády môže byť pre hnutie výhodnejší než kompromisné prežitie. Kalkulácia je jednoduchá – po nedávnom volebnom triumfe sú nálady v spoločnosti stále na strane protestných síl a príbeh o tom, že „systém nedovolil víťazovi vládnuť“, môže v nových voľbách fungovať ešte silnejšie.
Prvé náznaky katastrofy prišli už v dolnej komore. Nové PVV tam podporilo iba 69 poslancov zo 795. Zo samotného vládneho OPR hlasovalo za len 55 z 396 poslancov. Vláda tak stratila podporu vlastného hnutia ešte skôr, než sa rozhodovalo v strednej komore.
Neskôr, ešte v predobedných hodinách už prišiel definitívny koniec. V Kolégiu ríšskych kniežat hlasovalo za PVV iba päť ríšskych kniežat – traja komunisti a dvaja členovia komory za Chaotický Postajok. Celý klub OPR bol neprítomný. Všetkých deväť nezávislých hlasovalo proti. Pri 97 prítomných bolo potrebných 49 hlasov. Výsledok 5 : 92 tak pôsobil skôr ako symbolický politický pohreb než klasická parlamentná porážka.
Krátko po hlasovaní premiér Ján Orosch oznámil, že podá demisiu. Matúš II. však kabinet okamžite neodvolá. Podľa vyjadrenia viceimperátora chce cisársky dvor počkať na formálne uplynutie desaťdňovej lehoty, ktorá skončí vo štvrtok. Premiéra prijme cisár až v piatok 15. mája, keď jeho demisiu oficiálne prijme a poverí vládu dočasným výkonom funkcie.
V praxi to znamená výrazne obmedzený kabinet. Rozhodnutia vlády bude kontrasignovať cisár a pri niektorých krokoch sa bude vyžadovať aj súhlas Kolégia kurfirstov (hornej komory parlamentu). Dvor zatiaľ nevidí možnosti pre menovanie inej politickej vlády a nevidí tiež dôvod na menovanie úradníckeho kabinetu. Namiesto toho sa pripravuje na pravdepodobné predčasné voľby.
Tie by sa mohli uskutočniť už 22. a 23. mája, pričom druhé kolá väčšinových obvodov v dolnej komore by nasledovali o týždeň neskôr. Išlo by o prvé dvojkolové parlamentné voľby v dejinách cisárstva.
Najväčší spor však ešte len príde. V sobotu 16. mája sa totiž uskutoční schôdza Conclusum Duorum (spoločné zasadanie strednej a hornej komory – pozn. redakcie), ktorá rozhodne, či pôjde len o klasické predčasné voľby alebo o takzvané supervoľby. OPR tlačí na to, aby sa obmenili až dve tretiny volenej časti strednej komory, čo by mohlo plochozemcom dramaticky pomôcť. Proti stojí najmä ZPM, ktoré chce zachovať obmenu len jednej tretiny a udržať strednú komoru ako stabilizačnú brzdu proti náhlym politickým vlnám.
Po utorku v Regensburgu je však jasné jedno: prvá vláda plochozemcov skončila skôr, než sa vôbec stihla naplno ujať moci.
