Postajkovská univerzita

Universitas Postajkoviensis

Mrakologicko-meteorologická fakulta

MRAKY - ATLAS OBLAKOV

Mrak, oblak je viditeľná sústava malých častíc vody alebo ľadu, prípadne oboch v ovzduší. Táto sústava môže bsahovať zároveň aj väčšie častice vody alebo ľadu a tiež iné častice pochádzajúce z priemyslových exhalátov, dymu alebo prachu.

Kliknutím na každý obrázok sa zobrazí v plnej veľkosti. Na konci je ODKAZOVAČ.

OBSAH

A. VZNIK OBLAKOV A VÝSKYT OBLAKOV NA FRONTOCH

1. Atmosféra
 

11. Dostup geofyzikálnych rakiet 12. Umelé družice 13. Polárna žiara v spodnej iónosfére 14. Polárna žiara vo vrchnej iónosfére 15. Meteory (lietavice, padajúce hviezdy) 16. Vrstva najväčšej koncentrácie ozónu                   1. Mont Everest 2. Najväčšia hĺbka oceánu 3. Nízke oblaky 4. Kopovité (búrkové) oblaky 5. Riasové (cirrové) oblaky 6. Striebristé oblaky 7. Piccardov výstup balónom 8. Výstup balónom "Osoaniachim" 9. Maximálny výstup rádiosondy 10. Dostup meteorologických rakiet

2. Vznik oblakov

Vznik oblakov vlnením

Vznik oblakov vertikálnym prúdením

Vznik oblakov na frontoch

3. Štruktúra oblaku

4. Oblaky na frontoch

4.1. Prúdenie vzduchu na frontoch

4.2. Teplý front

4.3. Studený front - prechod cez prekážku a nízky studený front

4.4. Studený front 1. druhu (pasívny) pri stablilnom zvrstvení teplého vzduchu

4.5. Studený front 1. druhu (pasívny) pri labilnom zvrstvení teplého vzduchu

4.6. Studený front 2. druhu (aktívny) stabilný typ

4.7. Studený front 2. druhu (aktívny) labilný typ

4.8. Front teplej oklúzie

4.9. Front studenej oklúzie

4.10. Zobrazovanie frontov na synoptických mapách

B. ZÁKLADNÉ DRUHY OBLAKOV

Rozlišuje sa 10 druhov oblakov, 14 tvarov, 9 odrôd, 6 zvláštností, 3 sprievodné oblaky a 7 materských oblakov. Podľa výšky výskytu sa oblaky delnia na:

- vysoké oblaky (Cirrus, Cirrocumulus, Cirrostratus)

- stredne vysoké oblaky (Altocumulus, Altostratus)

- nízke oblaky (Stratocumulus, Stratus, Nimbostratus - hoci Nimbostratus ná dosť veľký vertikálny rozmer)

- oblaky vertikálneho vývoja (Cumulus, Cumulonimbus)

1. Cirrus - Ci - Riasa

Druh (latinský): Cirrus

Popis:

Oblaky druhu Cirrus majú vzhľad v podobe vzájomne oddelených obláčikov podobajúcich sa na jemné vlákna, alebo prevažne biele plôšky alebo úzke pruhy. Tieto oblaky majú vláknitý vzhľad a hodvábny lesk, prípadne oboje. Sú vysoko, 6 až 12 kilometrov, môžu zasahovať až do stratosféry. Zložené sú z krištálikov ľadu, keďže teploty v takých výškach sú -30 až -60°C.

Fyzikálne zloženie a vzhľad:
Oblaky druhu Cirrus sú zložené z ľadových kryštálikov. Cirrus môže byť v podobe tenkých vlákien alebo nitiek, ktoré sú buď priamočiare, alebo nepravidelne zakrivené a prepletajú sa. Tieto vlákna majú často podobu čiar zakončených hore smerujúcimi háčikmi alebo chumáčikov, ale bez zaoblených vrcholkov. Cirrus sa tiež vyskytuje v menších plôškach, dosť hustých, takže sa proti Slnku javí šedavým. V redších prípadoch sa vyskytuje Cirrus v podobe malých zaoblených chumáčikov, často s vlajúcimi vlečkami, alebo v podobe veľmi malých zaoblených vežičiek alebo malých kupolí na spoločnej základni. Niekedy sú oblaky Cirrus usporiadané v širokých rovnobežných pruhoch, ktoré sa na obzore zdanlivo zbiehajú. Oblaky Cirrus, ak sú dosť vysoko nad horizontom, sú vždy biele, belšie než ktorékoľvek iné oblaky na tom istom mieste oblohy. Ak je Slnko nad norizontom, sú oblaky Cirrus belavé, zatiaľ čo oblaky nižšie položené nadobúdajú sfarbenie žlté až oranžové. Po západe Slnka mení Cirrus farbu od žltej k ružovej, potom k červenej a nakoniec k šedej. Pri východe Slnka prebieha zmena sfarbenia v obrátenom slede. Cirrus v blízkosti horizontu má často žltkasté alebo oranžové sfarbenie. Na cirroch sa môžu vyskytovať halové javy, ale vzhľadom k malej rozlohe týchto oblakov sa javia ako neúplné.
Vznik:
Oblaky Cirrus sa často vyvíjajú z virga (zrážkových pruhov) cirrocumulov, altocumulov alebo z najvyšších častí cumulonimbov - to môžu byť ich materské oblaky. Môžu tiež vzniknúť z cirrostratu nerovnakej hrúbky, ak sa tenšie časti vyparia. Cirrus v chumáčoch so zaoblenými vrcholkami vzniká často na bezoblačnej oblohe.
Podobné oblaky:
a) Cirrocumulus
Cirrus v podobe zaoblených chumáčikov alebo v podobe malých zaoblených vežičiek alebo cimburií na spoločnej základni môže byť zamieňaný s oblakom druhu Cirrocumulus, ktorý má vzhľad podobný. Druh Cirrus sa však vyznačuje tým, že jeho chumáčiky alebo vežičky majú na rozdiel od cirrocumulu zdanlivú veľkosť väčšiu než 1 ° priestorového uhla, ak sú viac ako 30° nad obzorom - sú väčšie ako hrúbka malíčka pri natiahnutej paži.
b) Cirrostratus
Oblaky druhu Cirrus sa líšia od cirrostratu svojou nehomogénnou štruktúrou alebo, ak sa vyskytujú v podobe chumáčikov alebo pruhov, tým, že ich horizontálny rozsah je pomerne malý alebo šírka ich súvislých častí je malá. Cirrus blízko horizontu sa vplyvom perspektívy ťažko odlišuje od cirrostratu.
c) Altocumulus
Cirrus v podobe zaoblených chumáčikov alebo v podobe malých zaoblených vežičiek alebo cimburií na spoločnej základni sa líši od altocumulu podobného vzhľadu tým, že jeho štruktúra je vláknitějšia a vzhľad hodvábnejší ako u altocumulu.
d) Altostratus
Hustý Cirrus v podobe menších plôšok sa líši od plôch altostratu svojím menším horizontálnym rozsahom a svojou belosťou.

Tvary, odrody, zvláštnosti, sprievodné oblaky a materské oblaky:

1.1. Tvar Cirrus uncinus - Ci unc - háčikovitá riasa

Druh Cirrus, tvar uncinus (háčikovitý)

Popis: Oblaky v podobe čiar zakončených nahor smerujúcimi háčikmi alebo chumáčikmi.

1.2. Tvar Cirrus fibratus - Ci fib - vláknitá riasa

Druh Cirrus, tvar fibratus (vláknitý)

Popis: Jednotlivé navzájom oddelené oblaky alebo tenký oblačný závoj s vláknitou štruktúrou. Vlákna sú priamočiare alebo nepravidelne pokrivené a nie sú zakončené žiadnymi háčikmi či chumáčmi.

1.3. Tvar Cirrus spissatus - Ci spi - hustá riasa

Druh Cirrus, tvar spissatus (hustý)

Popis: Závojový, opticky taký hustý oblak, že oproti Slnku sa môže zdať šedavý.

1.4. Tvar Cirrus flocus - Ci flo - vločková riasa

Druh Cirrus, tvar flocus (vločkový)

Popis: Oblak v podobe kopovitých chumáčov alebo vločiek, ktorých spodné okraje bývajú neostré, roztrhané a často sprevádzané virgou.

1.5. Tvar Cirrus castelanus - Ci cas - hradbová (cimburiová) riasa

Druh Cirrus, tvar castelanus (hradbový, cimburiový)

Popis: Oblaky, ktoré aspoň v hornej časti majú kopovité vrcholky alebo vežičky, takže sa podobajú na cimburie. Tieto vežičky, z ktorých niektoré majú väčšiu výšku ako šírku, spočívajú na spoločnej základni a sú usporiadané v radoch. Tvar castellanus je obzvlášť viditeľný, ak pozorujeme oblaky z profilu.

1.6. Ďalšie variácie a obrázky Cirrov

1.7. Materské oblaky druhu Cirrus

Sú to také oblaky, z ktorých može Cirrus vzniknúť

2. Cirrocumulus - Cc - Riasokopa

Druh (latinský): Cirrocumulus

Popis:

Oblak druhu Cirrocumulus patrí medzi vysoké oblaky, vyskytuje sa vo výškach 6 až 12 kilometrov nad zemským povrchom. Má podobu tenkých, menších alebo väčších skupín alebo vrstiev bielych oblakov bez vlastného tieňa, zložených z veľmi malých oblačných častí v podobe zŕn, vlniek a pod. Tieto jednotlivé časti môžu byť buď navzájom oddelené, alebo môžu spolu súvisieť a sú viac menej pravidelne usporiadané. Zdanlivá veľkosť jednotlivých častí väčšinou nepresahuje 1° priestorového uhla (zodpovedá približne uhlu, pod akým vidíme šírku malíčka pri natiahnutej paži).

Fyzikálne zloženie a vzhľad:
Oblaky druhu Cirrocumulus sú zložené skoro výhradne z ľadových kryštálikov, hoci silno podchladené vodné kvapôčky sa v tomto oblaku tiež môžu vyskytnúť, ale rýchlo sa menia na ľadové kryštály. Cirrocumulus sa väčšinou vyskytuje viac menej v podobe rozsiahlých plôch, zložených z veľmi malých oblačných častí v podobe zŕn alebo vĺn a pod. Tieto časti sú často usporiadané do jedného alebo dvoch systémov vĺn. Zároveň môžu mať riasnaté okraje. V zriedkavých prípadoch môžu byť v cirrocumuluňe pravidelne rozložené malé okrúhle medzery, mnohokrát s riasnatými okrajmi, takže oblak má často vzhľad pripomínajúci sieť alebo včelí plast. Cirrocumulus sa vyskytuje aj v menších plochách v podobe šošovky alebo mandle, často býva veľmi pretiahnutý, jeho obrysy sú obyčajne ostré. Zriedkavejšie sa Cirrocumulus skladá z malých častí v podobe chumáčikov, ktorých spodná strana je riasnatá, alebo sa skladá z častí v podobe malých vežičiek na spoločnej horizontálnej základni. Oblaky druhu Cirrocumulus sú vždy dostatočne priesvitné, takže cez ne možno dobre určiť polohu Slnka alebo Mesiaca. U oblakov tohto druhu možno niekedy pozorovať aj korónu alebo irizáciu.
Vznik:
Cirrocumulus môže vzniknúť na bezoblačnej oblohe. Môže sa tiež vyvinúť z oblakov druhu Cirrus a Cirrostratus alebo zmenšením rozmerov častí, z ktorých sa skladá plocha alebo vrstva altocumulu. Cirrocumulus v tvare šošovky alebo mandle vzniká zvyčajne pri ortograficky vynútenom výstupe vrstvy vlhkého vzduchu (napr. cez horskú prekážku).
Podobné oblaky:
a) Cirrus a Cirrostratus
Cirrocumulus v podobe zaoblených chumáčikov alebo v podobe veľmi malých zaoblených vežičiek alebo cimburií na spoločnej základni sa môže zameniť s oblakom druhu Cirrus podobného vzhľadu. Druh Cirrocumulus sa vyznačuje tým, že jeho chumáčiky alebo vežičky majú na rozdiel od druhu Cirrus zdanlivú veľkosť menšiu než 1 ° priestorového uhla, ak sú pozorované pod uhlom väčším ako 30° nad obzorom. Plocha cirrocumulu sa líši od druhov Cirrus alebo Cirrostratus tým, že je rozbrázdený a rozčlenený na veľmi malé časti. Niektoré časti môžu síce mať výzor vláknitý, hodvábny alebo hladký (čo je charakteristické pre Cirrus a Cirrostratus), ale vyskytujú sa vcelku len ojedinele.
b) Altocumulus
Druh Cirrocumulus sa líši od altocumulu tým, že jeho časti sú väčšinou veľmi malé (podľa definície je ich zdanlivá veľkosť menšia než 1° priestorového uhla, ak ho pozorujeme pod uhlom väčším ako 30° nad obzorom). Cirrokumulus tiež nemá vlastný tieň.

Tvary, odrody, zvláštnosti, sprievodné oblaky a materské oblaky:

2.1. Tvar Cirrocumulus stratiformis - Cc str - rozsiahla riasokopa

Druh Cirrocumulus, tvar stratiformis (rozsiahly)

Popis: Oblaky, ktoré sa rozprestierajú do veľkých horizontálnych plôch alebo vrstiev.

2.2. Tvar Cirrocumulus lenticularis - Cc len - šošovkovitá riasokopa

Druh Cirrocumulus, tvar lenticularis (šošovkový)

Popis: Oblaky v podobe šošoviek alebo mandlí, často veľmi pretiahnuté, obyčajne s výraznými obrysmi. Niekedy sa u nich objavuje irizácia (zafarbenie okrajov oblaku do červena, zelena či iných farieb vplyvom presvitania Slnka). Oblaky tohto tvaru sú najčastejšie ortografického pôvodu, ale môžu sa vyskytnúť aj v oblastiach bez významnej ortografie.

2.3. Tvar Cirrocumulus castelanus - Cc cas - hradbová, cimburiová riasokopa

Druh Cirrocumulus, tvar castelanus (hradbový, cimburiový)

Popis: Oblaky, ktoré aspoň v hornej časti majú kopovité vrcholky alebo vežičky, takže sa podobajú na cimburie. Tieto vežičky, z ktorých niektoré majú väčšiu výšku ako šírku, spočívajú na spoločnej základni a sú usporiadané v radoch. Tvar castellanus je obzvlášť viditeľný, ak pozorujeme oblaky z profilu.

2.4. Tvar Cirrocumulus flocus - Cc flo - vločková riasokopa

Druh Cirrocumulus, tvar flocus (vločkový)

Popis: Oblak v podobe kopovitých chumáčov alebo vločiek, ktorých spodné okraje bývajú neostré, roztrhané a často sprevádzané virgou.

2.5. Tvar Cirrocumulus bez konkrétneho tvaru ale s niektorou z odrôd alebo zvláštností

Druh Cirrocumulus, tvar žiaden

3. Cirrostratus - Cs - Riasosloha

Druh (latinský): Cirrostratus

Popis:

Cirrostratus je priesvitný belavý závojový oblak, vzhľadu vláknitého alebo hladkého, ktorý úplne alebo čiastočne zakrýva oblohu a dáva vznik halovým javom. Vyskytuje sa vo výškach 6 až 12 kilometrov. Patrí teda medzi vysoké oblaky.

Fyzikálne zloženie a vzhľad:
Cirrostratus sa skladá hlavne z ľadových kryštálov. Môže sa vyskytovať v podobe vláknitého závoja, v ktorom môžeme pozorovať jemné rebrovanie. Môže mať tiež vzhľad hmlového závoja. Okraj závoja cirrostratu je niekedy výrazne ohraničený, ale častejšie je rozriasený cirrami. Cirrostratus je vždy taký tenký, že predmety na Zemi vrhajú tiene, s výnimkou prípadov, keď Slnko je veľmi nízko. Poznámky o farbách oblakov Cirrus (pozri vyššie) platia v rovnakej miere aj pre cirrostratus. V tenkom cirrostrate možno často pozorovať halové javy. Niekedy je závoj cirrostratu taký tenký, že jedine halo prezrádza jeho existenciu.
Vznik:
Cirrostratus vzniká tým, že rozsiahle vrstvy vzduchu sa pozvoľna zdvíhajú až do dosť veľkých výšok. Cirrostatus môže tiež vzniknúť spojením cirrov alebo častí cirrocumulov alebo vypadávaním ľadových kryštálov z cirrocumulu. Ďalej sa môže Cirrostratus vytvoriť aj zmenšením hrúbky altostratu alebo rozšírením nákovy cumulonimbu.
Podobné oblaky:
a) Cirrus
Cirrostratus sa líši od druhu Cirrus tým, že má tvar závoja širokého horizontálneho rozsahu.
b) Cirrocumulus a Altocumulus
Cirrostratus má všeobecne rozplývavý vzhľad a nemá štruktúru zŕn, vĺn, brázd, výbežkov, kamienkov, okruhliakov a pod, čo je charakteristické pre cirrocumulus a altocumulus.
c) Altostratus
Cirrostratus sa líši od altostratu menšou hrúbkou a tým, že dáva vznik halovým javom. Cirrostratus blízko obzoru môže byť zamenený s altostratem. Jedine pomalosť jeho pohybu a pomalosť, s ktorou mení svoju hrúbku a vzhľad, sú charakteristiky cirrostratu, ktoré ho prakticky rozlišujú od altostratu, rovnako ako od stratu.
d) Stratus
Cirrostratus sa môže zameniť s veľmi tenkým stratom, ktorý do uhlovej vzdialenosti 45° od Slnka býva niekedy žiarivo biely. Aj napriek tomu sa dá cirrostratus rozpoznať podľa toho, že je všade belší a máva vláknitú štruktúru. Okrem toho môžeme u cirrostratu pozorovať halové javy, ktoré sa u stratu - okrem prípadov veľmi nízkych teplôt - nevyskytujú.
e) zákal
Cirrostratus sa líši od zákalu tým, že zákal je opalizujúci a máva špinavé žlté alebo hnedasté zafarbenie.

Tvary, odrody, zvláštnosti, sprievodné oblaky a materské oblaky:

3.1. Tvar Cirrostratus fibratus - Cs fib - vláknitá riasosloha

Druh Cirrostratus, tvar fibratus (vláknitý)

Popis: Jednotlivé navzájom oddelené oblaky alebo tenký oblačný závoj s vláknitou štruktúrou. Vlákna sú priamočiare alebo nepravidelne pokrivené a nie sú zakončené žiadnymi háčikmi či chumáčmi.

3.2. Tvar Cirrostratus nebulosus - Cs neb - hmlistá riasosloha

Druh Cirrostratus, tvar nebulosus (zahmlený, hmlistý)

Popis: Oblačný závoj alebo vrstva hmlového jednotvárneho vzhľadu bez viditeľnej štruktúry.

3.3. Materské oblaky druhu Cirrostratus

Sú to také oblaky, z ktorých može Cirrostratus vzniknúť

4. Altocumulus - Ac - Vysoká kopa

Druh (latinský): Altocumulus

Popis:

Oblaky druhu Altocumulus sa vyskytujú vo výškach 2,5 až 6,5 kilometrov nad zemskýcm povrchom. Patria teda medzi stredne vysoké oblaky. Sú to menšie alebo väčšie skupiny alebo vrstvy oblakov, farby bielej alebo šedej, popr. oboje, majúce vlastné tiene. Skladajú sa z malých oblačných častí podoby vĺn, kamienkov alebo okruhliakov apod, ktoré môžu byť buď navzájom oddelené, alebo môžu spolu súvisieť. Veľakrát majú čiastočne vláknitý alebo rozplývavý vzhľad. Zdanlivá veľkosť jednotlivých pravidelne usporiadaných častí oblaku býva 1° - 5° priestorového uhla (čo zodpovedá približne uhlu, pod akým vidíme šírku malíčka až 3 prstov pri natiahnutej paži).

Fyzikálne zloženie a vzhľad:
Altocumulus sa skladá skoro vždy prevažne z vodných kvapôčok. Pri veľmi nízkych teplotách sa však môžu vytvoriť aj ľadové kryštály. Altocumulus sa najčastejšie vyskytuje ako rozsiahla plocha zložená z menších, dosť pravidelne usporiadaných oblačných častí, ktoré môžu, ale nemusia vzájomne súvisieť. Tieto časti nadobúdajú niekedy podobu pretiahnutých rovnobežných okruhliakov a bývajú od seba oddelené ostro ohraničenými bezoblačnými pásmi. Veľmi zriedka sa vyskytujú v ploche altocumulov malé okrúhle medzery s riasnatými okrajmi takmer pravidelne usporiadané, takže pripomínajú svojím vzhľadom sieť alebo včelí plast (lacunosus). Plochy altocumulov pozorujeme často v dvoch i viacerých vrstvách. Altocumulus sa tiež vyskytuje v podobe šošoviek (lenticularis) alebo mandlí, ktoré bývajú často značne pretiahnuté. Ich obrysy sú ostro ohraničené. Tieto oblaky sa skladajú buď z veľmi malých zahustených častí, alebo sú jediným celistvým oblakom takmer hladkým. V poslednom prípade má oblak veľmi markantný vlastný tieň.

Zriedkavejšie sa vyskytuje Altocumulus v podobe malých osamotených chumáčikov, ktorých spodné časti sú trochu riasnaté. U týchto oblakov sa často pozorujú vláknité vlečky (virga). Iný tvar, tiež zriedkavý, má podobu radu malých vežičiek (castelanus) spočívajúcich na spoločnej vodorovnej základni.

Priesvitnosť altocumulu je veľmi premenlivá. V niektorých prípadoch môže byť poloha Slnka zjavná za prevažnou časťou oblakun (translucidus). V iných prípadoch je oblak taký hustý, že Slnko úplne zakrýva. Spodná strana nepriesvitnej vrstvy altocumulov býva často nerovná a jej časti vytvárajú markantný reliéf. U altocumulov dájú takmer vždy rozoznať vlastné tiene. Tiež sa u nich často pozoruje koróna alebo irizácia.

Ak vypadávajú z oblaku kryštáliky, môžu vzniknúť halové javy „nepravé slnko“ alebo „halový stĺp“.

Vznik:
Altocumulus sa často tvorí v strednom výškovom poschodí na okraji vystupujúcej rozsiahlej vzduchovej vrstvy, alebo tiež pri turbulencii alebo konvekcii.

Altocumulus môže tiež vzniknúť zväčšením rozmerov alebo hrúbky aspoň niekoľkých častí plochy alebo vrstvy cirrocumulu, alebo tiež rozdelením vrstvy stratocumulu. Môže tiež vzniknúť z altostratu alebo nimbostratu. Altocumulus sa môže tiež vytvoriť rozšírením cumulov alebo cumulonimbov.
Altocumulus v podobe šošoviek alebo mandlí vzniká obvykle pri lokálnom ortograficky vynútenom výstupe vlhkej vzduchovej hmoty.

Podobné oblaky:
a) Cirrus

Z altocumulu vybiehajú niekedy smerom dole pruhy ako vlečka vláknité štruktúry (virga). V takých prípadoch je nutné označovať oblak ako altocumulus a nie ako Cirrus, a to tak dlho, kým aspoň časť oblaku nemá vláknitú štruktúru a hodvábny lesk.

b) Cirrocumulus

Altocumulus sa môže niekedy zameniť s druhom Cirrocumulus. V pochybných prípadoch považujeme za altocumulus ten oblak, ktorého časti majú vlastný tieň, aj keď ich zdanlivá veľkosť je menšia než 1° priestorového uhla. Za Altocumulus pokladáme tiež oblak, ktorého časti nemajú síce vlastné tiene, ale ak priestorová velkost väčšiny pravidelne usporiadaných oblačných častí je 1° - 5° priestorového uhla, ak ich pozorujeme pod uhlom väčším ako 30° nad horizontom. V tenkých častiach altocumulu sa často vyskytuje koróna alebo irizácia, čo je dosť vzácny úkaz u cirrocumulov.

c) Altostratus

Vrstva altocumulu sa môže niekedy zameniť s altostratom. V prípade pochybností, pokladáme za altocumulus ten oblak, ktorý má aspoň náznak tvaru vĺn, kamienkov, okruhliakov a pod.

d) Stratocumulus

Ak má Altocumulus tmavé časti, môže byť niekedy zamieňaný za stratocumulus. Ak väčšina pravidelne usporiadaných častí oblaku má pri zornom uhle aspoň 30° nad horizontom zdanlivú veľkosť 1° - 5° priestorového uhla, ide o altocumulus.

e) Cumulus

Altocumulus v podobe osamotených chumáčikov môže byť zamieňaný s malými Cumulami. Altocumulus sa pozná podľa toho, že chumáčiky majú väčšinou vláknité pruhy (virga) a sú celkovo podstatne menšie než oblaky druhu Cumulus.

Tvary, odrody, zvláštnosti, sprievodné oblaky a materské oblaky:

Odrody a zvláštnosti u druhu Altocumulus:

Odroda Translucidus - tr - presvecovaný: Menšie alebo väčšie skupiny oblakov alebo vrstvy, ktoré sú v prevažnej časti také priesvitné, že je cez ne viditeľná poloha Slnka alebo Mesiaca. Výskyt tejto odrody vylučuje výskyt odrody opacus.

Odroda Opacus - op - tmavý: Menšie alebo väčšie skupiny oblakov alebo vrstvy, ktorých prevážna časť je taká hustá, že cez ne vôbec nie je možné vidieť polohu Slnka. alebo Mesiaca. Výskyt tejto odrody vylučuje výskyt odrody translucidus.

Odroda Perlucidus - pe - priehľadný: Menšie alebo väčšie skupiny alebo vrstvy majú zreteľné, niekedy aj veľmi malé medzery, cez ktoré je možné vidieť polohu Slnka, Mesiaca, modrú oblohu alebo oblaky vo vyšších poschodiach. Odroda perlucidus môže byť zároveň translucidus aj opacus.

Odroda Lacunosus - la- prehĺbený, vydutý: Menšie alebo väčšie skupiny alebo vrstvy oblakov majúce v súvislej, obvykle dosť tenkej vrstve takmer pravidelne rozložené zaokrúhlené otvory, ktorých okraje sú niekedy rozriasené. Jednotlivé časti oblaku a bezoblačné medzery sú usporiadané tak, že pôsobia dojmom siete alebo včelieho plastu.

Odroda Undulatus - un - vlnový: Menšie alebo väčšie skupiny alebo vrstvy oblakov sú usporiadané do vĺn. Také vlny sa môžu vyskytovať buď v pomerne celistvej oblačnej vrstve, alebo u oblakov zložených z jednotlivých oblačných častí, ktoré môžu spolu súvisieť alebo môžu byť vzájomne oddelené. častokrát je možné pozorovať aj dvojitý systém vĺn.

Odroda Duplicatus - du - zdvojený: Menšie alebo väčšie skupiny alebo vrstvy sú husto nad sebou v malých vzdialenostiach naskladané, niekedy čiastočne spojené.

Odroda Radiatus - ra - radený, lúčovitý: Oblaky sú usporiadané v širokých rovnobežných pásoch, ktoré sa vplyvom perspektívy zdanlivo zbiehajú v jednom bode na obzore. Ak sa oblačné pásy rozprestierajú na celej oblohe, zdanlivo sa zbiehajú do dvoch protiľahlých bodov.

Zvláštnosť Mamma - mam- prsnatý: Na spodnej strane oblaku visia zaoblené výbežky v podobe ženských pŕs.

Zvláštnosť Virga - vir - štetcový, metličkový: Zrážkové pruhy smerujúce kolmo alebo šikmo pod základňu oblaku a nedosahujú zemský povrch.

4.1. Tvar Altocumulus stratiformis - Ac str - rozsiahlá vysoká kopa

Druh Altocumulus, tvar stratiformis (rozsiahly)

Popis: Oblaky, ktoré sa rozprestierajú do veľkých horizontálnych plôch alebo vrstiev.

Altocumulus stratiformis mamma Ac str mam	Altocumulus stratiformis opacus lacunosus Ac str op la	Altocumulus stratiformis opacus mamma Ac str op mam	Altocumulus stratiformis opacus mamma Ac str op mam	Altocumulus stratiformis opacus undulatus Ac str op un	Altocumulus stratiformis perlucidus Ac str pe
Altocumulus stratiformis perlucidus radiatus Ac str pe ra	Altocumulus stratiformis perlucidus undulatus Ac str pe un	Altocumulus stratiformis radiatus Ac str ra	Altocumulus stratiformis radiatus Ac str ra	Altocumulus stratiformis radiatus duplicatus Ac str ra du	Altocumulus stratiformis translucidus mamma Ac str tr mam
Altocumulus stratiformis translucidus perlucidus Ac str tr pe	Altocumulus stratiformis translucidus perlucidus radiatus Ac str tr pe ra	Altocumulus stratiformis translucidus perlucidus radiatus Ac str tr pe ra	Altocumulus stratiformis translucidus perlucidus undulatus Ac str tr pe un	Altocumulus stratiformis translucidus perlucidus undulatus Ac str tr pe un	Altocumulus stratiformis translucidus perlucidus undulatus Ac str tr pe un
Altocumulus stratiformis translucidus perlucidus undulatus radiatus Ac str tr pe un ra	Altocumulus stratiformis undulatus Ac str un	Altocumulus stratiformis undulatus duplicatus Ac str un du	Altocumulus stratiformis undulatus duplicatus Ac str un du	Altocumulus stratiformis undulatus radiatus Ac str un ra	Altocumulus stratiformis translucidus radiatus mamma Ac str tr ra mam

4.2. Tvar Altocumulus lenticularis - Ac len - šošovková vysoká kopa

Druh Altocumulus, tvar lenticularis (šošovkový)

Popis: Oblaky v podobe šošoviek alebo mandlí, často veľmi pretiahnuté, obyčajne s výraznými obrysmi. Niekedy sa u nich objavuje irizácia (zafarbenie okrajov oblaku do červena, zelena či iných farieb vplyvom presvitania Slnka). Oblaky tohto tvaru sú najčastejšie ortografického pôvodu, ale môžu sa vyskytnúť aj v oblastiach bez významnej ortografie.

4.3. Tvar Altocumulus castelanus - Ac cas - hradbová, cimburiová vysoká kopa

Druh Altocumulus, tvar castelanus (hradbový, cimburiový)

Popis: Oblaky, ktoré aspoň v hornej časti majú kopovité vrcholky alebo vežičky, takže sa podobajú na cimburie. Tieto vežičky, z ktorých niektoré majú väčšiu výšku ako šírku, spočívajú na spoločnej základni a sú usporiadané v radoch. Tvar castellanus je obzvlášť viditeľný, ak pozorujeme oblaky z profilu.

4.4. Tvar Altocumulus flocus - Ac flo - vločková vysoká kopa

Druh Altocumulus, tvar flocus (vločkový)

Popis: Oblak v podobe kopovitých chumáčov alebo vločiek, ktorých spodné okraje bývajú neostré, roztrhané a často sprevádzané virgou.

4.5. Tvar Altocumulus bez konkrétneho tvaru ale s niektorou z odrôd alebo zvláštností

Druh Altocumulus, tvar žiaden

4.6. Materské oblaky druhu Altocumulus

Sú to také oblaky, z ktorých može Altocumulus vzniknúť

5. Altostratus - As - Vysoká sloha

Druh (latinský): Altostratus

Popis:

Oblaky druhu Altostratus sa vyskytujú vo výškach 2,5 až 6,5 kilometrov nad zemskýcm povrchom. Patria teda medzi stredne vysoké oblaky. Majú vzhľad šedavej alebo modrastej oblačnej plochy alebo vrstvy so štruktúrou vláknitou alebo rebrovitou alebo tiež bez viditeľnej štruktúry, pokrývajúci úplne alebo čiastočne oblohu. Môže byť taká tenká, že miestami sú viditeľné aspoň obrysy Slnka ako za matným sklom (translucidus). U altostratu sa halové javy nevyskytujú.

Fyzikálne zloženie a vzhľad:
Altostratus sa skladá z vodných kvapôčok a ľadových kryštálikov. Obsahuje zároveň dažďové kvapky a snehové vločky. Altostratus sa vyskytuje takmer vždy ako horizontálne veľmi rozsiahla vrstva (až niekoľko sto kilometrov), ktorá može byť aj vertikálne mohutná (až niekoľko tisíc metrov). Môže sa skladať z dvoch alebo viacerých tesne nad sebou naukladaných vrstiev, ktoré niekedy miestami spolu súvisia.

V niektorých prípadoch sú na oblaku viditeľné vlny (undulatus) alebo široké rovnobežné pruhy (radiatus). Altostratus je všeobecne taký hustý, že len v jeho najtenších častiach možné rozoznať obrysy Slnka ako za matným sklom, hustejšia časti sú zas tak husté, že Slnko úplne zakrývajú (opacus).

Altostratus je oblak, z ktorého môžu, ale tiež nemusia vypadávať zrážky. Zrážky sa môžu prejavovať ako pruhy pod základňou oblaku (virga), spodná strana oblaku potom môže mať bradavičnatý alebo roztrhaný vzhľad. Ak zrážky vypadávajúce z oblaku dosahujú zemský povrch (praecipitatio), ide väčšinou o trvalé zrážky v tvare dažďa alebo snehu či chrumiek. Pod altostratom sa môžu tvoriť v turbulentnej vrstve vzduchu, nasýteného vodnou parou z vyparených zrážok, oblaky v podobe roztrhaných šiat (pannus). V počiatočnom štádiu ich vývoja sú tieto oblaky malé, nie príliš početné a osamotené. Objavujú sa v hladine nižšej než je základňa altostratu. Neskôr pri pribúdajúcej hrúbke vrstvy altostratu a pri znižovaní jeho základne sa vzájomná vzdialenosť postupne zmenšuje. Súčasne s tým vzrastá počet roztrhaných oblakov a zväčšujú sa ich rozmery, až konečne sa môžu spojiť do zdanlivo súvislej vrstvy.

Vznik:
Altostratus väčšinou vzniká, keď sa rozsiahla vzduchová vrstva pomaly zdvíha do dostatočne veľkých výšok. Altostratus sa môže tiež vytvoriť zosilnením závoja cirrostratu, niekedy sa tvorí aj zoslabením vrstvy nimbostratu. Niekedy vzniká Altostratus z vrstvy altocumulov a to v prípadoch, kedy z altocumulov vypadávajú vo väčšej miere ľadové kryštáliky v podobe pruhov.

Niekedy tiež, najmä v trópoch, vzniká Altostratus rozšírením stredných alebo horných častí cumulonimbov.

Podobné oblaky:
a) Cirrus

Plochy alebo vrstvy altostratu sa môžu, hoci zriedka, rozpadať na menšie plôšky, ktoré je možné zamieňať s malými plôškami hustého oblaku druhu Cirrus. Plôšky altostratu sú však podstatne širšie v smere horizontálnom a prevláda u nich sivé sfarbenie.
b) Cirrostratus

Tenkú a vysokú vrstvu altostratu je možné zamieňať so závojom cirrostratu. V prípade pochybností je niekedy možné identifikovať oblak tým, že si uvedomíme, že pri altostrate predmety na zemi nevrhajú tieň a že Slnko je možné rozpoznať len akoby za matným sklom. Ak sa vyskytujú halové javy, ide o oblak druhu Cirrostratus.
c) Altocumulus a Stratocumulus

Altostratus máva niekedy medzery, brázdy alebo trhliny. Je teda treba dať pozor, aby sa nezamenili s plochou alebo vrstvou altocumulu alebo stratocumulu, ktoré majú podobné rysy.
Altostratus sa líši od altocumulu a stratocumulu tým, že jeho vzhľad je jednotnejší (homogénnejší) a na rozdiel od altocumulu či stratocumulu v žiadnej jeho časti nenájdeme žiadnu kopovitou štruktúru.

d) Nimbostratus

Nízka a hustá vrstva altostratu sa rozlišujte od vrstvy nimbostratu podobného vzhľadu tým, že v altostrate bývajú časti tenšie, cez ktoré je aspoň matne, vidieť Slnko. Šeď altostratu je okrem toho svetlejšia a jeho spodná strana zvyčajne nie je taká jednotvárna ako u nimbostratu. Ak je pochybná identifikácia oblaku za bezmesačnej noci, potom sa konvenčne pokladá za altostratus oblak, z ktorého ani neprší ani nesneží.

e) Stratus

Altostratus sa líši od stratu, s ktorým môže byť zamieňaný tým, že ním presvitá Slnko ako matným sklom. A okrem toho Altostratus nikdy nie je taký svetlý ako tenký Stratus pozorovaný proti Slnku.

Tvary, odrody, zvláštnosti, sprievodné oblaky a materské oblaky:

5.1. Ďalšie variácie a obrázky Altostratu 

5.2. Materské oblaky druhu Altostratus

Sú to také oblaky, z ktorých može Altostratus vzniknúť

6. Nimbostratus - Ns - Dažďová sloha

Druh (latinský): Nimbostratus

Nimbostratus má podobu šedej, často tmavej oblačnej vrstvy, ktorá vplyvom vypadávania takmer trvalých dažďových alebo snehových zrážok má matný vzhľad. Zrážky väčšinou dosahujú zemský povrch. Vrstva je všade taká hustá, že poloha Slnka viditeľná nie je.

Pod touto vrstvou sa často vyskytujú nízke roztrhané oblaky, ktoré môžu, ale nemusia s nimbostratom súvisieť. Nimbostratus má veľký vertikálny rozsah, od niekoľko sto metrov až po 10 kilometrov nad zemským povrchom.

Fyzikálne zloženie a vzhľad:
Nimbostratus sa skladá z vodných kvapôčok (niekedy prechladených) a dažďových kvapiek, z ľadových kryštálov a snehových vločiek alebo zmesi týchto kvapalných a pevných častíc. Je to preto, lebo častokrát má veľký vertikálny rozmer.

Nimbostratus sa vyskytuje v podobe nízkej, veľmi rozsiahlej vrstvy, farby tmavosivej, s rozplývavou základňou, z ktorej padajú trvalé zrážky v tvare dažďa, snehu alebo krupiek, ktoré nemusia nutne dosahovať zemský povrch. V trópoch možno pozorovať, najmä počas krátkych prestávok dažďa, ako sa Nimbostratus trhá na niekoľko samostatných vrstiev, ktoré sa zase rýchlo spájajú.

Spodná strana Nimbostratu je často buď úplne alebo čiastočne zakrytá nízkymi roztrhanými oblakmi (pannus), ktoré sa tvoria v hladine základne nimbostratu alebo pod ňou a ktoré rýchlo menia svoj tvar. Spočiatku sa roztrhané oblaky skladajú z malých osamotených častí, ktoré sa potom môžu spojiť do súvislej vrstvy. Ak sa roztrhané oblaky rozšíria na veľkú časť oblohy, je treba dbať na to, aby sa nezamenili so spodnou hranicou nimbostratu.

Podobné oblaky:
a) Altostratus

Tenký Nimbostratus sa môže ľahko zamieňať s hustým Altostratom (As op). Nimbostratus však má sivé sfarbenie tmavšie než Altostratus. Podľa definície je Nimbostratus všade taký hustý, že úplne zakrýva Slnko alebo Mesiac, kým Altostratus ich môže zakryť len svojimi najhustejšími časťami. Ak sú pochybnosti o identifikácii oblaku za tmavej noci, potom sa konvenčne pokladá za nimbostratus oblak, z ktorého na prší alebo sneží.

b) Altocumulus a Stratocumulus

Nimbostratus sa líši od hustej vrstvy altocumulu alebo stratocumulu tým, že nemá časti zreteľne ohraničené a že nemá zreteľnú základňu ani miesta s kopovitou štruktúrou.

c) Stratus

Nimbostratus sa líši od hustého stratu tým, že je hustejší a že z neho vypadávajú zrážky v tvare dažďa, snehu alebo ľadových zŕn, zatiaľ čo Stratus môže dávať zrážky (a to len ojedinele) len vo forme mrholenia, ľadových ihličiek alebo snehových zrniek.

d) Kumulonimbus

Ak sa pozorovateľ nachádza pod oblakom, ktorý vyzerá ako Nimbostratus a ak pozoruje blesky, hrmenie alebo krúpy, potom ide konvenčne o kumulonimbus.

Tvary, odrody, zvláštnosti, sprievodné oblaky a materské oblaky:

6.1. Materské oblaky druhu Nimbostratus

Sú to také oblaky, z ktorých može Nimbostratus vzniknúť

7. Stratocumulus - Sc - slohová kopa

Druh (latinský): Stratocumulus

Oblaky druhu Stratocumulus majú vzhľad šedých alebo belavých, popr. oboch farieb, menších alebo väčších skupín alebo vrstiev oblakov, ktoré takmer vždy majú tmavé miesta. Nachádza sa vo výške 300 až 2000 metrov. Oblak sa skladá z častí podobných dlaždiciam, plochým kameňom alebo okruhliakom a pod., nemáva vláknitý vzhľad (s výnimkou osobitného prípadu virgo). Jednotlivé časti oblaku buď spolu súvisia alebo môžu byť oddelené. Ich zdanlivá veľkosť je väčšia než 5 ° priestorového uhla.

Fyzikálne zloženie a vzhľad:
Stratocumulus je zložený z vodných kvapôčok, ktoré sú niekedy sprevádzané dažďovými kvapkami, snehovými krúpkami a menej často tiež snehovými kryštálmi a snehovými vločkami.

Stratocumulus sa vyskytuje najčastejšie v plochách alebo vrstvách, skladajúcich sa z podobných častí ako Altocumulus, s tým rozdielom, že bývajú v menších výškach, a preto sa zdajú byť väčšie. Rozmery, hrúbka a tvar oblačných častí, z ktorých sa Stratocumulus skladá, sa pohybujú v širokých medziach. Niekedy nadobúdajú tieto časti podobu zdanlivo rovnobežných okruhliakov, ktoré môžu byť od seba oddelené ostro ohraničenými bezoblačnými medzerami (perlucidus). Niekedy sa stáva, najmä v tropických oblastiach, že celý oblak tvorí jediný veľký valec.

Veľmi zriedka sa vyskytuje Stratocumulus s okrúhlymi bezoblačnými medzerami, ktoré sú takmer pravidelne usporiadané a ktorých okraje sú riasnaté, takže pripomínajú sieť alebo včelí plast (lacunosus). Plochy stratocumulu sa môžu často vyskytovať súčasne v dvoch alebo viacerých vrstvách (duplicatus).

Dosť zriedka sa vyskytuje Stratocumulus v pretiahnutých plochách v podobe šošovky alebo mandle s ostro ohraničenými obrysmi (lenticularis) alebo v podobe malých veží na spoločnej horizontálnej základni (castelanus).

Priesvitnosť stratocumulu sa môže pohybovať vo veľkom rozsahu. Niekedy je prevažná časť oblaku dostatočne tenká, že umožňuje určiť polohu Slnka (translucidus), v iných prípadoch je taká hustá, že úplne Slnko zakrýva (opacus). Spodná strana nepriesvitného stratocumulu býva často nerovná a tvorí zreteľný reliéf.

Zo stratocumulu niekedy vypadávajú zrážky, ale vždy len slabej intenzity. Môže to byť dážď, sneh alebo snehové krúpy. Za výnimočne chladného počasia sa môže následkom hojného vypadávania ľadových kryštálov vytvoriť intenzívne virga, niekedy sprevádzaná halovými javmi. Ak nie je Stratocumulus príliš hustý, môžeme niekedy pozorovať korónu alebo irizáciu.

Vznik:
Stratocumulus sa môže vytvoriť z altocumulu zväčšením aspoň niekoľkých jeho častí.

Stratocumulus niekedy vzniká v čírej atmosfére pod altostratom alebo ešte častejšie pod nimbostratom. Môže tiež vzniknúť premenou nimbostratu.

Stratocumulus sa môže vytvoriť aj zo stratu jeho zvýšením alebo jeho zvlnením, bez toho, aby sa menila jeho výška.

Stratocumuly sa často tvoria rozšírením horných alebo stredných partií cumulov alebo cumulonimbov. V neskorom popoludní alebo večer sa môže Stratocumulus vytvoriť tiež sploštením cumulov.

Podobné oblaky:
a) Cirrostratus

Za mimoriadne chladného počasia sa môže následkom hojného vypadávania ľadových kryštálov vytvoriť intenzívne virgo sprevádzané halovým javmi. Tento oblak sa líši od cirrostratu tým, že je v ňom ešte možné pozorovať náznaky ploských častí, okruhliakov atď., okrem toho je Stratocumulus oveľa menej priesvitný ako Cirrostratus.

b) Altocumulus

Stratocumulus môže byť niekedy zamieňaný s altocumulom, ktorý má tmavšie časti. Ak väčšina pravidelne usporiadaných oblačných častí má zdanlivú veľkosť väčšiu než 5° priestorového uhla (väčšia ako hrúbka troch prstov pri natiahnutej paži), ak sa pozoruje pod uhlom väčším ako 30° nad horizontom je dotyčný oblak Stratocumulus.

c) Altostratus, Nimbostratus a Stratus

Rozlíšiteľnosť stratocumulu od altostratu, nimbostratu alebo stratu sa zakladá na tom, že u stratocumulu je vždy možné zistiť elementárne časti, či už navzájom príbuzné alebo nie. Okrem toho na rozdiel od altostratu, ktorý býva často vláknitého vzhľadu, je Stratocumulus vždy bez vlákien s výnimkou prípadov extrémne nízkych teplôt.

K uvedeným kritériám je nutné ešte pripojiť charakter zrážok a ich tvar, čo niekedy pomôže identifikovať oblak. Ak vôbec vypadávajú zrážky zo stratocumulu, sú vždy len slabej intenzity a lokálneho charakteru a ľahko sa dajú prehliadnuť.

d) Cumulus

Statocumulus sa líši od cumulu tým, že obvykle tvorí skupiny alebo sa vyskytuje v tvare plôch. Ich vrcholky sú všeobecne sploštené. V prípade, že vrcholky stratocumulu majú podobu kupolí, majú tieto, na rozdiel od Cumulov, spoločnú základňu.

Tvary, odrody, zvláštnosti, sprievodné oblaky a materské oblaky:

Odrody a zvláštnosti u druhu Stratocumulus:

Odroda Translucidus - tr - presvecovaný: Menšie alebo väčšie skupiny oblakov alebo vrstvy, ktoré sú v prevažnej časti také priesvitné, že je cez ne viditeľná poloha Slnka alebo Mesiaca. Výskyt tejto odrody vylučuje výskyt odrody opacus.

Odroda Opacus - op - tmavý: Menšie alebo väčšie skupiny oblakov alebo vrstvy, ktorých prevážna časť je taká hustá, že cez ne vôbec nie je možné vidieť polohu Slnka. alebo Mesiaca. Výskyt tejto odrody vylučuje výskyt odrody translucidus.

Odroda Perlucidus - pe - priehľadný: Menšie alebo väčšie skupiny alebo vrstvy majú zreteľné, niekedy aj veľmi malé medzery, cez ktoré je možné vidieť polohu Slnka, Mesiaca, modrú oblohu alebo oblaky vo vyšších poschodiach. Odroda perlucidus môže byť zároveň translucidus aj opacus.

Odroda Lacunosus - la- prehĺbený, vydutý: Menšie alebo väčšie skupiny alebo vrstvy oblakov majúce v súvislej, obvykle dosť tenkej vrstve takmer pravidelne rozložené zaokrúhlené otvory, ktorých okraje sú niekedy rozriasené. Jednotlivé časti oblaku a bezoblačné medzery sú usporiadané tak, že pôsobia dojmom siete alebo včelieho plastu.

Odroda Undulatus - un - vlnový: Menšie alebo väčšie skupiny alebo vrstvy oblakov sú usporiadané do vĺn. Také vlny sa môžu vyskytovať buď v pomerne celistvej oblačnej vrstve, alebo u oblakov zložených z jednotlivých oblačných častí, ktoré môžu spolu súvisieť alebo môžu byť vzájomne oddelené. častokrát je možné pozorovať aj dvojitý systém vĺn.

Odroda Duplicatus - du - zdvojený: Menšie alebo väčšie skupiny alebo vrstvy sú husto nad sebou v malých vzdialenostiach naskladané, niekedy čiastočne spojené.

Odroda Radiatus - ra - radený, lúčovitý: Oblaky sú usporiadané v širokých rovnobežných pásoch, ktoré sa vplyvom perspektívy zdanlivo zbiehajú v jednom bode na obzore. Ak sa oblačné pásy rozprestierajú na celej oblohe, zdanlivo sa zbiehajú do dvoch protiľahlých bodov.

Zvláštnosť Mamma - mam- prsnatý: Na spodnej strane oblaku visia zaoblené výbežky v podobe ženských pŕs.

Zvláštnosť Virga - vir - štetcový, metličkový: Zrážkové pruhy smerujúce kolmo alebo šikmo pod základňu oblaku a nedosahujú zemský povrch.

Zvláštnosť Praecipitatio - pra - padajúci, zrážkové pruhy: Z oblaku vypadávajú zrážky (dážď, mrholenie, sneh, krúpky, krúpy) a dosahujú až na zem. Padajúce zrážky tvoria akoby predĺženie oblaku.

7.1. Tvar Stratocumulus stratiformis - Sc str - rozsiahlá slohová kopa

Druh Stratoltocumulus, tvar stratiformis (rozsiahly)

Popis: Oblaky, ktoré sa rozprestierajú do veľkých horizontálnych plôch alebo vrstiev.

Stratocumulus stratiformis duplicatus Sc str du	Stratocumulus stratiformis mamma Sc str mam	Stratocumulus stratiformis opacus perlucidus Sc str op pe	Stratocumulus stratiformis opacus Sc str op	Stratocumulus stratiformis opacus Sc str op	Stratocumulus stratiformis opacus Sc str op
Stratocumulus stratiformis opacus duplicatus virga Sc str op du vir	Stratocumulus stratiformis opacus mamma Sc str op mam	Stratocumulus stratiformis opacus mamma cumulonimbogenitus Sc str op mam cgben	Stratocumulus stratiformis opacus perlucidus duplicatus praecipitatio Sc str op pe du pra	Stratocumulus stratiformis opacus perlucidus praecipitatio cumulogenitus Sc str op pe pra cugen	Stratocumulus stratiformis opacus undulatus Sc str op un
Stratocumulus stratiformis opacus undulatus Sc str op un	Stratocumulus stratiformis opacus undulatus Sc str op un	Stratocumulus stratiformis opacus virga Sc str op vir	Stratocumulus stratiformis perlucidus radiatus Sc str pe ra	Stratocumulus stratiformis perlucidus undulatus Sc str pe un	Stratocumulus stratiformis perlucidus undulatus radiatus Sc str pe un ra
Stratocumulus stratiformis translucidus duplicatus virga Sc str tr du vir	Stratocumulus stratiformis translucidus perlucidus Sc str tr pe	Stratocumulus stratiformis translucidus perlucidus Sc str tr pe	Stratocumulus stratiformis translucidus perlucidus Sc str tr pe	Stratocumulus stratiformis translucidus perlucidus duplicatus Sc str tr pe du	Stratocumulus stratiformis translucidus perlucidus undulatus Sc str tr pe un
Stratocumulus stratiformis translucidus perlucidus undulatus Sc str tr pe un	Stratocumulus stratiformis translucidus perlucidus undulatus Sc str tr pe un	Stratocumulus stratiformis translucidus perlucidus undulatus Sc str tr pe un	Stratocumulus stratiformis opacus perlucidus undulatus Sc str op pe un

7.2. Tvar Stratocumulus lenticularis - Sc len - šošovková slohová kopa

Druh Stratocumulus, tvar lenticularis (šošovkový)

Popis: Oblaky v podobe šošoviek alebo mandlí, často veľmi pretiahnuté, obyčajne s výraznými obrysmi. Niekedy sa u nich objavuje irizácia (zafarbenie okrajov oblaku do červena, zelena či iných farieb vplyvom presvitania Slnka). Oblaky tohto tvaru sú najčastejšie ortografického pôvodu, ale môžu sa vyskytnúť aj v oblastiach bez významnej ortografie.

7.3. Tvar Stratocumulus castelanus - Sc cas - hradbová, cimburiová slohová kopa

Druh Stratocumulus, tvar castelanus (hradbový, cimburiový)

Popis: Oblaky, ktoré aspoň v hornej časti majú kopovité vrcholky alebo vežičky, takže sa podobajú na cimburie. Tieto vežičky, z ktorých niektoré majú väčšiu výšku ako šírku, spočívajú na spoločnej základni a sú usporiadané v radoch. Tvar castellanus je obzvlášť viditeľný, ak pozorujeme oblaky z profilu.

7.4. Tvar Stratocumulus bez konkrétneho tvaru ale s niektorou z odrôd alebo zvláštností

Druh Stratocumulus, tvar žiaden

7.5. Materské oblaky druhu Stratocumulus

Sú to také oblaky, z ktorých može Stratocumulus vzniknúť

 8. Stratus - St - Sloha

Druh (latinský): Stratus

Stratus je nízka oblačná vrstva vo výške 50 až 3000 metrov nad zmeským povrchom, zvyčajne šedá, s celkom jednotvárnu základňou, z ktorej vypadáva mrholenie, ľadové ihličky alebo snehové zrna. Ak vrstvou stratu presvitá Slnko, sú jeho obrysy zreteľne viditeľné a nie rozmazané, ako v prípade altostratu. Stratus nedáva vznik halovým javom. Niekedy sa Stratus vyskytuje v podobe roztrhaných chuchvalcov (fractus).

Fyzikálne zloženie a vzhľad:
Stratus sa všeobecne skladá z malých vodných kvapôčok. Pri veľmi nízkych teplotách sa môže skladať z malých ľadových častíc. Ak je veľmi hustý alebo hutný, obsahuje často kvapôčky mrholenia a niekedy aj ľadové ihličky alebo snehové zrná. Stratus sa vyskytuje najčastejšie ako šedá vrstva hmlistého a dosť jednotvárneho vzhľadu, ktorej základňa je často taká nízka, že zakrýva vrcholky kopcov alebo vyšších konštrukcií. Stratus je niekedy taký tenký, že možno zreteľne rozoznať obrysy Slnka alebo Mesiaca, ale častejšie býva natoľko nepriesvitný, že Slnko aj Mesiac úplne zakrýva. Niekedy môže vyzerať veľmi tmavo alebo mať dokonca hrozivý vzhľad. Spodná strana stratu je obyčajne ostro ohraničená a môže byť zvlnená (undulatus).

Stratus sa niekedy vyskytuje v podobe útržkov takmer spojených, ktorých rozmery a jas sú premenlivé, alebo v podobe roztrhaných kusov látky, ktoré sa rýchlo menia (fractus).

Ak je stratus veľmi tenký, môže spôsobiť koróny okolo Slnka alebo Mesiaca. Pri veľmi nízkych teplotách môže za zvláštnych okolností vyvolať aj halové javy.

Ak zrážky zo stratu dosahujú zemský povrch, majú podobu mrholenia, ľadových ihličiek alebo snehových zŕn.

Vznik:

Vrstva stratu sa tvorí v dôsledku ochladenia najnižších vrstiev atmosféry. Stratus vo forme útržkov alebo zdrapov je vlastne prechodné štádium krátkeho trvania buď pri vytváraní alebo pri rozpadávaní súvislej vrstvy stratu. Roztrhaný Stratus (fractus) sa môže tiež vyskytnúť ako sprievodný oblak (pannus) vzniknutý následkom turbulencie vo vrstvách vzduchu zvlhčeného zrážkami, ktoré padajú z altostratu, nimbostratu, cumulonimbu alebo cumulu.

Stratus sa môže vytvoriť aj zo stratocumulu. To sa stáva keď sa z akéhokoľvek dôvodu - okrem vypadávania zrážok - spodná hranica stratocumulu zníži alebo stratí svoju členitosť a charakteristický vzhľad.

V prímorských oblastiach dochádza často k tvoreniu stratu pri pomalom pohybe vrstvy hmly od mora k pobrežiu. Pri zahriatí zemského povrchu pevniny alebo zosilnení vetra smerom k pevnine sa hmla, ktorá vznikla nad morom, zdvíha nad pobrežie a mení sa tak na oblak - Stratus.

Podobné oblaky:
a) Cirrus

Vplyvom veterných pomerov nadobúda niekedy Stratus miestami podobu hrubých vlákien. Tieto vlákna sa líšia od vlákien oblaku Cirrus tým, že - okrem pohľadu proti Slnku - nie sú taká biele a také rozplývavé a že sa rýchlo menia.

b) Cirrostratus

Tenká vrstva stratu sa môže zamieňať s cirrostratom. Stratus však nie je tak žiarivo biely, okrem pohľadu proti Slnku. Okrem toho u stratu sa môžu tvoriť koróny.

c) Altostratus

Stratus sa líši od altostratu tým, že nerozmazáva obrysy Slnka (Slnko sa nejaví ako za matným sklom).

d) Nimbostratus

Hustá vrstva stratu môže byť zamieňaná s nimbostratom. Na rozlíšenie oboch druhov oblakov sa používajú tieto kritériá:

- Stratus má všeobecne spodnú stranu zreteľnejšie ohraničenú a oveľa jednotvárnejšiu ako Nimbostratus. Okrem toho Stratus má „suchý“ výzor, ktorý dosť silno kontrastuje s „mokrým“ výzorom nimbostratu.

- cez pomerne slabú vrstvu stratu možno zreteľne rozoznať obrysy Slnka alebo Mesiaca, aspoň jeho najtenšími miestami. Naproti tomu Nimbostratus vo všetkých svojich častiach Slnko alebo Mesiac úplne zakrýva.

- ak sa pri pozorovaní oblakov vyskytujú zrážky, je pomerne ľahké rozlíšiť stratus od nimbostratu: zo stratu môže maximálne slabo mrholiť, alebo vypadávať ľadové ihličky či snehové zrná, zatiaľ čo z nimbostratu takmer vždy vypadáva dážď alebo sneh, popr. zmrznutý dážď alebo krúpy. Ťažkosti však môžu vzniknúť v tom prípade, ak zrážky padajú z oblaku vo vyššej hladine a prechádzajú vrstvou stratu. V tomto prípade sa temná a jednotvárna vrstva stratu výrazne podobná nimbostratu a môže sa ľahko zameniť.

- Stratus sa vyskytuje len za slabého vetra alebo bezvetria, zatiaľ čo výskyt nimbostratu je spojený s miernym alebo silným vetrom. Toto kritérium však nesmie byť použité len samo o sebe k rozlíšeniu oboch druhov.

- hustá vrstva stratu sa najčastejšie vytvára, bez toho, aby pred jej vznikom existovali akékoľvek iné oblaky, aspoň v nízkom a strednom poschodí. Naproti tomu Nimbostratus sa tvorí takmer vždy až po vytvorení iných oblakov (obyčajne stredného poschodia). Môže sa tiež vyvinúť z predtým existujúcich oblakov.

e) Stratocumulus

Stratus sa líši od stratocumulu tým, že nie je zložený z menších oblačných častí, či už spojených alebo nie.

f) Cumulus

Roztrhané kusy stratu sa líšia od roztrhaných cumulov (fractus) tým, že u stratu nie sú také biele a také husté ako u cumulu. Okrem toho Stratus tohto tvaru má oveľa menší vertikálny rozsah.

Tvary, odrody, zvláštnosti, sprievodné oblaky a materské oblaky:

8.1. Tvar Stratus nebulosus - St neb - hmlistá sloha

Druh Stratus, tvar nebulosus (zahmlený, hmlistý)

Popis: Oblačný závoj alebo vrstva hmlového jednotvárneho vzhľadu bez viditeľnej štruktúry.

8.2. Tvar Stratus fractus - St fra - roztrhaná sloha

Druh Stratus, tvar fractus (zlomený, roztrhaný)

Popis: Oblaky v podobe nepravidelných roztrhaných kúskov

8.3. Tvar Stratus bez konkrétneho tvaru ale s niektorou z odrôd alebo zvláštností

Druh Stratus, tvar žiadny

8.4. Ďalšie variácie a obrázky Stratu

8.5. Materské oblaky druhu Stratus

Sú to také oblaky, z ktorých može Stratus vzniknúť

9. Cumulus - Cu - kopa

Druh (latinský): Cumulus

Cumulus je oblak so základňou vo výške 500 až 2000 m, a s vrcholom vo výške od 3000 do 7000 m. Cumulus sú prevažne osamotené oblaky, obvykle husté a s ostro ohraničenými obrysmi, vyvíjajúce sa smerom hore v tvare kôp, kupolí alebo veží. Ich horná časť má často podobu karfiolu. Časti oblaku ožiarené Slnkom bývajú najčastejšie žiarivo biele, základňa oblaku býva pomerne tmavá a takmer vodorovná.

Fyzikálne zloženie a vzhľad:
Oblaky Cumulus sa skladajú hlavne z vodných kvapôčok. Ľadové kryštály sa môžu tvoriť v tých častiach oblaku, kde je teplota značne pod 0 ° C.

Oblaky Cumulus sa môžu vyskytovať súčasne v rôznych štádiách vertikálneho vývoja. Môžu mať len malý vertikálny rozsah a malé zaoblené vrcholky a málo vyvinuté výbežky (humilis). Môžu mať tiež značný vertikálny rozsah a vrchnú časť rozdelenú na mnoho nadúvajúcich sa výbežkov (mediokris, congestus), takže svojím vzhľadom často pripomínajú karfiol. Niekedy sa vyskytujú Cumuly v tvare malých oblakov s roztrhanými okrajmi, ktorých obrysy sa plynule menia, často veľmi rýchlo (fractus).

Niekedy sú Cumuly (obyčajne stredne vertikálne vyvinuté) usporiadané do radov, ktoré sú približne rovnobežné so smerom vetra.

Cumuly silno vertikálne vyvinuté môžu byť zdrojom zrážok. V tropických krajinách dávajú často výdatné zrážky vo forme prehánok.

Vznik:

Cumuly vznikajú vo výstupných prúdoch, ktoré sa tvoria v spodných vrstvách atmosféry pri dostatočne veľkom vertikálnom gradiente teploty (veľké ubúdanie teploty s výškou). Také veľké vertikálne teplotné gradienty vznikajú rôznymi spôsobmi, z ktorých najbežnejšie sú:

- zahrievanie zemského povrchu slnečným žiarením,

- plynulé zahrievanie spodných vrstiev studenej vzduchovej hmoty prúdiacej nad pomerne teplým zemským povrchom.

Pred vznikom Cumulov sa často v určitých miestach objavuje dymno, z ktorého sa potom vyvinie oblak..

Cumuly môžu tiež vzniknúť z altocumulov alebo stratocumulov. Môžu tiež vzniknúť premenou stratocumulov alebo stratu - často nad pevninou v ranných hodinách.

Podobné oblaky:
a) Altocumulus a Stratocumulus

Malé Cumuly môžu byť tak početné a tak husto rozložené, že sa podobajú vrstve stratocumulu alebo altocumulu, najmä ak sú blízko horizontu. Takéto oblaky je nutné klasifikovať ako Cumulus, ak ich vrcholky zachovávajú tvar kopule a ak sa ich základne nespojili.

b) Altostratus a Nimbostratus

Ak sa veľmi rozsiahly Cumulus, z ktorého padajú zrážky, nachádza priamo nad pozorovateľom, môže byť pokladaný za altostratus alebo nimbostratus. Rozlíšenie môže uľahčiť charakter zrážok. Ak sú zrážky prehánkového typu, ide o oblak Cumulus.

c) Kumulonimbus

Vzhľadom na to, že Cumulonimby všeobecne vznikajú ďalším vývojom z Cumulov, je veľakrát ťažké rozlíšiť Cumulus silno vertikálne vyvinutý od cumulonimbu. Oblak zostáva Cumulom, ak si ešte udržuje v horných vzdúvajúcich sa partiách všade ostré obrysy a ak nikde nemá vláknitú alebo rebrovitú štruktúru. Ak nemožno podľa iných kritérií rozhodnúť, či sa má oblak pomenovať Cumulus alebo kumulonimbus, platí konvencia, že oblak, ktorý nie je sprevádzaný bleskami, hrmením alebo krúpami, je Cumulus.

d) Roztrhaný Stratus

Roztrhaný Cumulus (fractus) sa líši od roztrhaného stratu (Stratus fractus) tým, že má väčší vertikálny rozsah, obvykle je belší a menej priesvitný. Okrem toho roztrhané Cumuly na rozdiel od roztrhaných stratov majú vrcholy zaoblené alebo v podobe kupol.

Tvary, odrody, zvláštnosti, sprievodné oblaky a materské oblaky:

Odrody, zvláštnosti a sprievodné oblaky u druhu Cumulus:

Odroda Radiatus - ra - radený, lúčovitý: Oblaky sú usporiadané v širokých rovnobežných pásoch, ktoré sa vplyvom perspektívy zdanlivo zbiehajú v jednom bode na obzore. Ak sa oblačné pásy rozprestierajú na celej oblohe, zdanlivo sa zbiehajú do dvoch protiľahlých bodov.

Zvláštnosť Virga - vir - štetcový, metličkový: Zrážkové pruhy smerujúce kolmo alebo šikmo pod základňu oblaku a nedosahujú zemský povrch.

Zvláštnosť Praecipitatio - pra - padajúci, zrážkové pruhy: Z oblaku vypadávajú zrážky (dážď, mrholenie, sneh, krúpky, krúpy) a dosahujú až na zem. Padajúce zrážky tvoria akoby predĺženie oblaku.

Zvláštnosť Arcus - arc - oblúk: Hustý valcovitý horizontálny oblak s okrajmi viac alebo menej riasnatými. Vytvára sa na prednej strane určitých pohybujúcich sa oblakov a pri väčšom rozsahu má vzhľad tmavého hrozivého oblúku. Vyskytuje sa u druhov cumulonimbus, zriedka aj cumulus.

Zvláštnosť Tuba - tub - trubica: Oblačný stĺp alebo obrátený oblačný kúžeľ či lievik vychádzajúci zo základne oblaku. Je príznakom silného víru vznikajúceho tornáda.

Sprievodný oblak Pannus - pan - kus látky, súkno: Roztrhané časti oblaku pod jeho základňou, ktoré sa môžu niekedy spojiť do súvislej vrstvy. Môžu sa spojiť aj s oblakom, pod ktorým sú.

Sprievodný oblak Pileus - pil - klobúk: Sprievodný oblak menšieho horizontálneho rozsahu v podobe čiapky alebo kapucne vyskytujúci sa nad vrcholkami kopovitých oblakov, ktoré ním často prerastajú. Dosť často možno pozorovať i niekoľko týchto sprievodných oblakov nad sebou.

Sprievodný oblak Velum - vel - plachta: Sprievodný závojový oblak veľkého horizontálneho rozsahu vyskytujúci sa vedľa, tesne nad alebo priamo na vrchole jedného alebo viacerých kopovitých oblakov, ktoré ním často prerastajú. Môže sa ľahko zameniť s altostratom alebo altocumulom.

9.1. Tvar Cumulus fractus - Cu fra - roztrhaná kopa

Druh Cumulus, tvar fractus (polámaný, roztrhaný)

Popis: Oblaky v podobe nepravidelných roztrhaných kúskov.

9.2. Tvar Cumulus humilis - Cu hum - nízka, plochá kopa

Druh Cumulus, tvar humilis (nízky)

Popis: Oblaky v podobe kôp malého vertikálneho rozsahu. Javia sa obvykle ako sploštené s rovnou základňou. Približný pomer výšky ku šírke oblaku je 1:2.

9.3. Tvar Cumulus mediocris - Cu med - stredne vysoká kopa

Druh Cumulus, tvar mediocris (stredne vysoký)

Popis: Oblaky v podobe kôp stredného vertikálneho rozsahu, ktorých vrcholky majú pomerne malé výbežky a môžu občas strácať pevne ohraničený okraj. Približný pomer výšky ku šírke oblaku je 1:1.

9.4. Tvar Cumulus congestus - Cu con - nahromadená kopa

Druh Cumulus, tvar congestus (nahromadený)

Popis: Kopovité oblaky mohutného vertikálneho rozsahu so silno vyvinutými výbežkami. Ich horné časti majú často podobu karfiolu. Oblaky ako také sa často spájajú do väčších celkov vytvárajúc podobu radov, hradieb, vĺn a pod.

9.5. Ďalšie variácie a obrázky Cumulov

9.6. Materské oblaky druhu Cumulus

Sú to také oblaky, z ktorých može Cumulus vzniknúť

10. Cumulonimbus - Cb - Dažďová (búrková) kopa

Druh (latinský): Cumulonimbus

Mohutný a hustý búrkový oblak veľmi značného vertikálneho rozsahu v podobe hôr alebo obrovských veží. Aspoň časť jeho vrcholu je obvykle hladká alebo vláknitá alebo rebrovitá a takmer vždy sploštená. Táto časť sa časť rozširuje do podoby nákovy alebo širokého náznaku chochola, keď výstupné prúdu narazia na hornú hranicu troposféry. Cumulonimbus môže svojou výškou zasahovať aj do stratosféry. Pod základňou oblaku, zvyčajne veľmi tmavou, sa často vyskytujú nízke roztrhané oblaky, ktoré môžu, ale nemusia s cumulonimbom súvisieť. Vyskytujú sa tiež zrážky sprevádzané bleskami a hrmením.

Fyzikálne zloženie a vzhľad:
Cumulonimby sa skladajú jednak z vodných kvapôčok, jednak, najmä v horných častiach, z ľadových kryštálov. Obsahujú však tiež veľké dažďové kvapky a často i snehové vločky, snehové krúpy, zmrznutý dážď alebo krúpy či krúpky. Vodné kvapôčky a dažďové kvapky môžu byť silno prechladené, tj. udržujú sa v kvapalnom stave aj pri teplote hlboko pod -0°C.

Horizontálne i vertikálne rozmery cumulonimbu sú také veľké, že charakteristický tvar cumulonimbu ako celku je možné vidieť len zo značnej vzdialenosti. V počiatočnom štádiu sa kumulonimbus vyvíja z cumulov, na jeho vrchole sa objavujú zaoblené výbežky a ich hornej časti začínajú strácať svoje ostré obrysy. Potom dochádza k úplnej premene celej hornej časti, ktorá sa zmení na vláknitú alebo rebrovitú oblačnú masu a často nadobúda podobu nákovy. Pri veľmi nízkych teplotách sa môže vláknitá štruktúra rozšíriť na celý oblak.

Cumulonimby sa môžu vyskytovať buď osamotene alebo v súvislom rade, ktorý potom vyzerá ako mohutná stena. Ak sa nachádza cumulonimbus nad pozorovateľom, sú horné časti oblaku zakryté jeho rozľahlou základňou alebo nízkymi roztrhanými oblakmi. Niekedy sa stáva, že hornej časti cumulonimbu sa spoja s altostratom alebo nimbostratom. Niekedy môže vzniknúť kumulonimbus tiež priamo v hmote altostratu alebo nimbostratu.

Cumulonimbus pôsobí často ponurným, hrozivým a strach vzbudzujúcim dojmom, ktorý sa obvykle ešte zosilňuje hrmením a bleskami a stupňuje sa ďalej s príchodom silných lejákov, krupobitia, snehových a veterných búrok so sprievodnými javmi, ako sú mamma alebo zriedkavejšie tuba, ktoré keď sa dotkne zemského povrchu, stáva sa tornádom.

Vznik:

Cumulonimby sa normálne tvoria postupnou premenou z veľkých, silno vyvinutých cumulov. Podmienky pre vznik cumulonimbov sú analogické ako pre vznik cumulov.

Mnohokrát sa môžu cumulonimby vyvinúť z altocumulu alebo stratocumulu, ktorých horné časti majú výbežky v podobe veží. Ak sa vyvinie kumulonimbus z altocumulu, má nezvyčajne vysokú základňu. Cumulonimby sa tiež môžu vytvoriť premenou niektorých častí altostratu alebo nimbostratu.

Podobné oblaky:
a) Nimbostratus

Ak kumulonimbus pokrýva veľkú časť oblohy, môže sa ľahko zameniť za nimbostratus, najmä ak máme oblak identifikovať len podľa vzhľadu jeho spodnej časti. V takýchto prípadoch umožňuje rozlíšenie medzi cumulonimbom a nimbostratom charakter zrážok. Ak sú zrážky charakteru prehánkového alebo ak sú sprevádzané bleskami, hrmením alebo krúpami, ide o cumulonimbus.

b) Cumulus

Niektoré cumulonimby sa podobajú veľkým, silno vyvinutým cumulom. Oblak je cumulonimbom, ak aspoň niektoré miesta jeho horných častí strácajú ostrosť obrysov alebo sa u nich ukazuje vláknitá alebo rebrovitá štruktúra. Ak nie je možné určiť na základe uvedených kritérií, či ide o cumulus alebo cumulonimbus, potom sa konvenčne oblak pokladá za kumulonimbus, ak pozorujeme blesky, hrmenie alebo krúpy.

Tvary, odrody, zvláštnosti, sprievodné oblaky a materské oblaky:

Zvláštnosti a sprievodné oblaky u druhu Cumulonimbus:

Zvláštnosť Incus - inc - nákova, kovadlina: Horná časť búrkového oblaku sa rozširuje do podoby nákovy. Jej vzhľad je buď hladký, vláknitý alebo rebrovitý.

Zvláštnosť Mamma - mam- prsnatý: Na spodnej strane oblaku visia zaoblené výbežky v podobe ženských pŕs.

Zvláštnosť Virga - vir - štetcový, metličkový: Zrážkové pruhy smerujúce kolmo alebo šikmo pod základňu oblaku a nedosahujú zemský povrch.

Zvláštnosť Praecipitatio - pra - padajúci, zrážkové pruhy: Z oblaku vypadávajú zrážky (dážď, mrholenie, sneh, krúpky, krúpy) a dosahujú až na zem. Padajúce zrážky tvoria akoby predĺženie oblaku.

Zvláštnosť Arcus - arc - oblúk: Hustý valcovitý horizontálny oblak s okrajmi viac alebo menej riasnatými. Vytvára sa na prednej strane určitých pohybujúcich sa oblakov a pri väčšom rozsahu má vzhľad tmavého hrozivého oblúku. Vyskytuje sa u druhov cumulonimbus, zriedka aj cumulus.

Zvláštnosť Tuba - tub - trubica: Oblačný stĺp alebo obrátený oblačný kúžeľ či lievik vychádzajúci zo základne oblaku. Je príznakom silného víru vznikajúceho tornáda.

Sprievodný oblak Pannus - pan - kus látky, súkno: Roztrhané časti oblaku pod jeho základňou, ktoré sa môžu niekedy spojiť do súvislej vrstvy. Môžu sa spojiť aj s oblakom, pod ktorým sú.

Sprievodný oblak Pileus - pil - klobúk: Sprievodný oblak menšieho horizontálneho rozsahu v podobe čiapky alebo kapucne vyskytujúci sa nad vrcholkami kopovitých oblakov, ktoré ním často prerastajú. Dosť často možno pozorovať i niekoľko týchto sprievodných oblakov nad sebou.

Sprievodný oblak Velum - vel - plachta: Sprievodný závojový oblak veľkého horizontálneho rozsahu vyskytujúci sa vedľa, tesne nad alebo priamo na vrchole jedného alebo viacerých kopovitých oblakov, ktoré ním často prerastajú. Môže sa ľahko zameniť s altostratom alebo altocumulom.

10.1. Tvar Cumulonimbus calvus - Cb cal - lysá, plešatá dažďová (búrková) kopa

Druh Cumulonimbus, tvar calvus (lysý, plešatý)

Popis: Búrkové oblaky, ktorých aspoň niektoré výbežky hornej časti začínajú strácať kopovité obrysy, ale v žiadnej ich časti sa ešte nedá pozorovať riasnatá štruktúra. Výbežky majú vzhľad belavej oblačnej hmoty s viac menej vertikálnym rebrovaním.

10.2. Tvar Cumulonimbus capillatus - Cb cap - vlasatá dažďová (búrková) kopa

Druh Cumulonimbus, tvar capillatus (vlasatý)

Popis: Búrkové oblaky, ktoré majú v hornej časti zreteľne patrnú riasnatú, vláknitú alebo rebrovitú štruktúru cirrov v podobe nákovy, náznaku chochola alebo obrovskej neusporiadanej hrivy. V súvislosti s takými oblakmi sa obvykle vyskytujú prehánkové lejáky alebo búrky sprevádzané často víchricou a niekedy krupobitím. Často je možné pozorovať zrážkové pruhy (virga).

10.3. Ďalšie variácie a obrázky Cumulonimbov