VIEDEŇ/BARDEJOV – Politická dráma pokračuje! Po úspešnom schválení ústavnej novely sa cisárstvo ocitlo v nečakanej ústavnej situácii. Zbor voliteľov totiž nedokázal zvoliť viceprezidenta Galaxie. O tom, kto sa stane druhým najvyšším predstaviteľom Galaxie, tak napokon rozhodnú Generálne stavy.
Zbor voliteľov sa zasekol
Voľby viceprezidenta Galaxie prebiehali podľa systému podobného americkému „Electoral College“. Víťaz každej provincie získava všetky hlasy jej voliteľov a pri absencii nadpolovičnej väčšiny sa najslabší kandidáti postupne vyraďujú, pričom ich hlasy sa prerozdeľujú podľa poradia v jednotlivých provinciách.
Po sérii skrutínií zostali vo finále už iba dvaja kandidáti: Doktor Milan (Komunistická strana Arauska) – 451 hlasov voliteľov a Igor Matovič (Hnutie ríša) – 406 hlasov voliteľov. Na zvolenie bolo potrebných 463 z celkových 924 hlasov voliteľov.
Rozhodujúcich zostalo 67 hlasov Poľska, ktoré pôvodne patrili vyradenému kandidátovi Štalmimu (Združenie pre monarchiu). Lenže práve tu nastal problém. V provincii Poľsko mali Doktor Milan aj Igor Matovič rovnakú podporu, takže nebolo možné určiť, komu sa majú hlasy prerozdeliť.
Výsledok? Zbor voliteľov sa dostal do slepej uličky.
Ústava má riešenie
Hoci ide o výnimočnú situáciu, Ústava na ňu pamätá. Podľa článku 75 ods. 5: „Ak sa predčasne uvoľní funkcia prezidenta alebo viceprezidenta Galaxie, alebo ak prezidenta alebo viceprezidenta Galaxie zbor voliteľov nedokáže zvoliť, náhradníka zvolia Generálne stavy nadpolovičnou väčšinou všetkých členov.“
To znamená, že rozhodovanie sa teraz presúva z provincií späť do najväčšieho zastupiteľského orgánu cisárstva.
Vo Viedni sa rozhodne
Predsedníčka Ríšskeho snemu Anna Fedorkoburgová preto zvolá Generálne stavy na štvrtok 2. júla 2026 do Viedne. Zasadnutie sa uskutoční bezprostredne po skončení rokovania Ríšskeho snemu, ktorý bude zasadať od 31. júna do 2. júla 2026. Hlavnou témou snemu bude štátny rozpočet na ďalšie rozpočtové obdobie.
Strachke ide do rizika
Rozpočet nemusí mať cestu jednoduchú. Podľa informácií z vládnych kruhov je pripravený aj krízový scenár. Ak by návrh rozpočtu v Ríšskom sneme neuspel, vláda premiéra Mons. Georga von Straschkeho ho predloží už nasledujúci týždeň opätovne, tentoraz ako návrh spojený s vyslovením dôvery vláde. Ústava totiž stanovuje, že návrh rozpočtu predložený v čase rozpočtového provizória je automaticky spojený s hlasovaním o dôvere vláde.
Takýto postup by znamenal, že poslanci a členovia ostatných komôr by už nerozhodovali iba o štátnych financiách, ale aj o ďalšom osude kabinetu.
Keďže vláda premiéra Straschkeho je menšinová a v dolnej komore nedisponuje vlastnou väčšinou, výsledok prípadného hlasovania je neistý. Cisárstvo by sa tak opäť dostalo do podobnej politickej situácie, aká panovala bezprostredne po voľbách, keď nebolo jasné, či sa vláde podarí získať dôveru a zabezpečiť stabilnú parlamentnú podporu.
Koho si vyberú generálne stavy?
Najväčšou otázkou zostáva, ako bude prebiehať samotná voľba viceprezidenta.
Ústava síce stanovuje, že náhradníka volia Generálne stavy, no podrobnosti postupu neupravuje. Politické kruhy preto čoraz častejšie hovoria o tom, že prvé hlasovanie by sa mohlo uskutočniť iba medzi dvoma finalistami zboru voliteľov – Doktorom Milanom a Igorom Matovičom.
Ak by ani jeden z nich nezískal nadpolovičnú väčšinu všetkých členov Generálnych stavov, mohlo by nasledovať ďalšie hlasovanie, v ktorom by sa už mohli uchádzať všetci zvolení riaditelia planét a planetoidov.
Horúce politické leto
Po schválení ústavnej novely, prijatí legislatívneho plánu, voľbe galaktických riaditeľov a blížiacemu sa rozhodovaniu o štátnom rozpočte je zrejmé, že leto 2026 bude patriť medzi najrušnejšie obdobia v dejinách cisárstva.
A všetky oči sa teraz upierajú na Viedeň, kde môže už o dva týždne padnúť rozhodnutie nielen o viceprezidentovi Galaxie, ale možno aj o ďalšom osude vlády premiéra Straschkeho.
Práásk! Bardejov, 17. júna 2026 – Po niekoľkých dňoch intenzívnych rokovaní, dramatických hlasovaniach a zákulisných špekuláciách sa skončil jeden z ústavných procesov posledných mesiacov. Ríšsky snem aj Generálne stavy dali zelenú novele Ústavy, ktorá mení pravidlá fungovania zákonodarného procesu a zároveň otvára cestu novému usporiadaniu galaktických orgánov.
Od rozpočtovej krízy k ústavnej reforme
Len pred niekoľkými dňami sa politická scéna zaoberala schvaľovaním rozpočtu, Programového vyhlásenia vlády a otázkou ďalšieho osudu menšinovej vlády Mons. Georga von Straschkeho. Opozícia hrozila pokusmi o jej pád, no napokon sa ukázalo, že v rozhodujúcich chvíľach sa našla dostatočne široká väčšina na zabezpečenie fungovania štátu.
Po schválení rozpočtu a ukončení provizória prišla vláda s návrhom ústavnej novely. Najväčšiu pozornosť vzbudila zmena článku 39, ktorá znižuje potrebný počet hlasov v Conclusum Duorum pri potvrdzovaní pôvodného znenia návrhu zákona. Kritici hovorili o posilňovaní vlády, podporovatelia o odstránení nelogickej prekážky v legislatívnom procese.
Drvivá podpora v Ríšskom sneme
Napriek počiatočným pochybnostiam získala novela ústavy mimoriadne silnú podporu.V Ľudovom zhromaždení prešla pomerom 762 za – 33 proti. Následne ju schválilo Kolégium ríšskych kniežat 101 za – 19 proti, a napokon aj Kolégium kurfirstov 8 za – 1 proti. Tým sa novela dostala pred Generálne stavy.
Cisár otvoril zasadanie Generálnych stavov
Dnešné zasadanie Generálnych stavov malo slávnostný charakter. O 6:46 sa zišlo všetkých 4 978 členov Generálnych stavov. O 6:57 vstúpil do rokovacej sály cisár Matúš II. za zvukov fanfár. Po zaznení ceremoniálnej verzie imperiálnej hymny predniesol panovník svoj príhovor a o 7:16 rokovaciu sálu opustil.
Zasadnutie následne pokračovalo pod vedením predsedníčky Ríšskeho snemu Anny Fedorkoburgovej za účasti premiéra Straschkeho a celej ríšskej vlády.
Generálne stavy schválili legislatívny plán
Prvým bodom programu bolo odporúčanie k legislatívnemu plánu Ríšskeho snemu na zvyšok volebného obdobia. V pláne sa nachádzajú napríklad zákon o občianstve, vykonávacie zákony k Programovému vyhláseniu vlády, novela zákona o provinčnej samospráve, voľba generálneho prokurátora, voľba guvernéra a viceguvernéra Ríšskej banky rímsko-arauskej, či novela zákona o rozpočtových pravidlách.
Generálne stavy plán podporili pomerom 3 561 za – 1 417 proti.
Novela ústavy prešla, ale nie jednohlasne
Po rozsiahlej diskusii nasledovalo hlasovanie o samotnej ústavnej novele. Výsledok 3 027 za – 1 951 proti.
Novela tak dosiahla viac než trojpätinovú väčšinu, no nedosiahla dvojtretinovú podporu Generálnych stavov. Na jej definitívne zavŕšenie bude preto potrebné potvrdenie cisárom podľa článku 41 Ústavy. Ak by ju cisár nepotvrdil, je tu ešte možnosť potvrdenia strednou komorou, ale až po jej obmene po voľbách jej časti, ktoré sa uskutočnia v polovici volebného obdobia.
Najväčšími podporovateľmi boli Združenie pre monarchiu, Šušťaková strana a časť Hnutia ríša. Proti sa postavili najmä Oroschoví plochozemci za republiku, Chaotický Postajok, Liberáli a významná časť Podnikateľskej únie.
Boj o hviezdy začal
Po ústavnej bitke sa pozornosť presunula do vesmíru. Generálne stavy začali rozhodovať o obsadení funkcií generálnych riaditeľov planét a riaditeľov planetoidov. Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že ide len o symbolické úrady, opak je pravdou.
Práve z radov riaditeľov totiž môžu vzísť kandidáti na post viceprezidenta Galaxie v nadchádzajúcich voľbách 26. a 27. júna 2026. Pri blokovom hlasovaní získala celá kandidátka podporu 3 960 za – 1 018 proti.
Čo bude ďalej?
Pozornosť sa teraz presúva k podpisu ústavnej novely cisárom Matúšom II. a k blížiacim sa galaktickým voľbám.
Po schválení rozpočtu, splatení štátneho dlhu na nulu, vytvorení nových rezerv a prijatí ústavnej reformy možno povedať, že prvé týždne nového volebného obdobia patria medzi najaktívnejšie v novodobej histórii cisárstva.
A ak si niekto myslel, že po rozpočte nastane pokojné leto, dnešné zasadanie Generálnych stavov ukázalo pravý opak.
K 3. 6. 2026 bompar mierne posilnil oproti 1. 6. 2026.
| Parameter | 1. 6. 2026 | 3. 6. 2026 |
| 1 Bmp | 1,57 € | 1,60 € |
| 1 € | 0,637 Bmp | 0,625 Bmp |
| 1 g zlata | 79,75 Bmp | 77,54 Bmp |
Výpočet zlata: 124,06 € / 1,60 = 77,54 Bmp/g.
Zdôvodnenie
Bompar posilnil z 1,57 € na 1,60 €, teda približne o 1,9 %.
Hlavné pozitívne faktory:
- vláda získala schválené Programové vyhlásenie vlády vo všetkých troch komorách Ríšskeho snemu,
- rozpočet bol napokon schválený a podpísaný,
- rozpočtové provizórium sa skončilo,
- vedenie Ríšskeho snemu bolo zvolené,
- vládny nominant na riaditeľa Cisárskej informačnej služby prešiel,
- parlamentný systém ukázal funkčnosť napriek menšinovej vláde.
Negatívne faktory:
- štátny dlh sa zvýšil z 0 % na 9,63 % ročných príjmov,
- vláda stále nemá väčšinu v dolnej komore,
- ďalší konflikt sa očakáva pri nasledujúcom rozpočte,
- schválená pôžička môže ísť až do 14,44 %.
Pozitívne faktory však tentoraz prevažujú. Trhy pravdepodobne vnímali najmä to, že sa podarilo ukončiť provizórium a vláda zvládla prvý ústavný test.

Odporúčanie pre Ríšsku banku
Úroková sadzba sa zatiaľ ponecháva na 2,68 %.
Nie je dôvod ju okamžite zvyšovať, lebo politické riziko kleslo. Zároveň by sa ešte nemala znižovať, pretože:
- dlh už reálne vznikol,
- ďalší rozpočet bude novým testom,
- menšinová vláda zostáva zdrojom neistoty.
Ak sa do konca júna potvrdí splácanie dlhu a ďalší rozpočet prejde pokojne, banka môže uvažovať o miernom znížení na 2,55–2,60 %.

Odporúčania pre štátne inštitúcie
Vláda má okamžite komunikovať harmonogram splatenia pôžičky späť na nulu.
Ministerstvo financií by malo zverejniť mesačný plán hotovostného toku, aby bolo jasné, že dlh 9,63 % je krátkodobý nástroj, nie začiatok trvalého zadlžovania.
Ríšsky snem by mal ešte pred ďalším rozpočtom prijať technické spresnenie rozpočtových pravidiel o zmenách rozpočtu počas provizória.
Cisár, viceimperator a Ríšska banka rímsko-arauská by mali komunikovať stabilitu: vláda je menšinová, ale ústavný proces funguje. To je dnes pre bompar najdôležitejší signál.
PRÁAASK! BARDEJOV – Fanfáry, cisár, hymna, hádky o funkcie, narodeninová torta a napokon aj schválený rozpočet a dôvera menšinovej vláde. Tak vyzeral prvý deň 84. volebného obdobia Ríšskeho snemu, ktorý sa v utorok zišiel na svojom ustanovujúcom zasadnutí.
Presne o 9:46 vstúpil do rokovacej sály cisár Matúš II. Všetkých 924 členov Ríšskeho snemu povstalo, zaznela fanfára a následne slávnostná verzia štátnej hymny – orchestrálne spracovanie Haydnovej skladby Gott erhalte.
Po zložení sľubu novozvolenými poslancami a ríšskymi kniežatami predniesol cisár svoj príhovor a o 10:14 za zvukov fanfáry opustil sálu. Potom sa už naplno rozbehla politika.



Traja najvyšší ústavní činitelia
Anna predsedníčkou Ríšskeho snemu, HR zúrilo
Prvou veľkou udalosťou bola voľba predsedníčky Ríšskeho snemu. Novou predsedníčkou sa stala Anna Fedorkoburgová (ZPM), ktorá získala mohutnú podporu naprieč politickým spektrom.
To však nahnevalo predstaviteľov Hnutia ríša (HR). Tí tvrdili, že ako druhá najsilnejšia politická sila v dolnej komore majú nárok na významné parlamentné funkcie.
Ich protest však úspech nepriniesol.
Fiasko v prvej voľbe, triumf v druhej
Po oddelení komôr sa pozornosť presunula do Ľudového zhromaždenia.
Najprv prišlo prekvapenie. Kandidátka Chaotického postajoku Soňa Kuprejová, bývalá konzulka, nezískala podporu ani vlastnej strany. Prvé kolo voľby hovorcu komory skončilo neúspechom.
V druhom kole však už koalícia Šušťakovej strany a Združenia pre monarchiu vytiahla vlastného kandidáta.
Novým predsedom Ľudového zhromaždenia sa stal Marek z Trnavy, ktorý získal 512 hlasov. Jeho súper z Hnutia ríša dostal stále veľmi silných 393 hlasov.
Vláda bola na hrane. Napokon prežila
Najväčšia pozornosť sa sústredila na hlasovanie o programovom vyhlásení vlády Mons. Georga von Straschkeho.
Vláda nemá v dolnej komore väčšinu a ešte ráno sa špekulovalo, či vôbec prežije prvý týždeň svojho pôsobenia.
Napokon v dolnej komore získala 418 hlasov za a 377 proti.
Koalícia si tak zabezpečila parlamentnú podporu a splnila najdôležitejšiu ústavnú podmienku svojho ďalšieho fungovania.
Jeremy do čela tajnej služby
Ďalším bodom bola voľba riaditeľa Cisárskej informačnej služby.
Bývalý konzul a rumunský kráľ Jeremy získal podporu 482 poslancov a bol potvrdený ako nominant do funkcie. Na návrh vlády schválený Ríšskym snemom, riaditeľa CIS menuje cisár. Mal by tak spraviť budúci týždeň.
Zaujímavosťou je, že za jeho nomináciu hlasovali aj viacerí opoziční poslanci.
Rozpočet padol. A potom zázračne prešiel
Najväčšia dráma prišla pri rozpočte. V prvom hlasovaní návrh neuspel. Chýbalo mu iba päť hlasov.
Keď sa však návrhom začala zaoberať stredná komora (Reichfürstenrat), situácia sa zmenila.
Stredná komora schválila rozpočet drvivou väčšinou 94 ku 26. Medzitým sa dokonca stihla krátka prestávka, ktorú spôsobila kuriózna udalosť. Jeden z ríšskych kniežat priniesol do rokovacej miestnosti narodeninovú tortu.
Po návrate návrhu do dolnej komory prišiel obrat.
Rozpočet napokon prešiel pomerom 444 ku 351. Časť opozície zmenila názor a podporila návrh vlády.
Ešte nie je koniec
Hoci si vláda môže po prvom dni vydýchnuť, definitívne vyhraté ešte nemá.
V stredu sa zíde horná komora – Kolégium kurfirstov, ktoré musí potvrdiť rozhodnutia prijaté ostatnými komorami. Tam má však vládna koalícia prevahu.
A už teraz je jasné, že ďalší veľký súboj príde na prelome júna a júla pri schvaľovaní ďalšieho rozpočtu. Ak by neprešiel, opozícia sa pokúsi vládu zosadiť.
Po dnešku však platí jedno: Vláda ráno vstupovala do parlamentu bez väčšiny. Večer z neho odchádza s programovým vyhlásením, rozpočtom aj novým šéfom tajnej služby vo vrecku.
PRÁÁÁSK! Je rozhodnuté! Druhé kolo volieb do Ríšskeho snemu prinieslo víťaza, ale nie definitívneho vládcu. Šušťaková strana a Združenie pre monarchiu síce ovládli voľby, no k vysnívanej väčšine im chýba presne desať mandátov. Ríša tak vstupuje do novej politickej éry plnej vyjednávaní, dohôd a zákulisných rokovaní.
Po dňoch napätia, predvolebných odhadov a špekulácií sú výsledky známe. Najsilnejšou stranou nového Volksratu sa stala Šušťaková strana so ziskom 229 mandátov. Jej potenciálny koaličný partner Združenie pre monarchiu získalo 159 kresiel. Spolu tak disponujú 388 poslancami. Na absolútnu väčšinu však treba 398 mandátov v 795-člennom Ľudovom zhromaždení. Chýba im presne desať.
V strednej aj hornej komore pritom disponujú pohodlnou väčšinou, hoci tam na presadenie väčšiny legislatívy stačí podstatne nižší počet hlasov.
Šušťaková strana vyhrala, ale väčšinu nezískala.
Ešte pred niekoľkými týždňami mnohí pochybovali, či sa po páde Oroschovej vlády vôbec podarí vytvoriť životaschopnú alternatívu. Designovaný premiér otec Juraj zo Stražského, oficiálne Mons. Georg von Straschke, však po zverejnení výsledkov nehovoril o sklamaní. A má prečo.
Jeho Šušťaková strana voľby vyhrala. Koaličný blok získal výrazne viac mandátov než by mu prináležalo pri čisto pomernom systéme a ovládol takmer polovicu dolnej komory.
Lenže parlamentná matematika je neúprosná. 388 nie je 398. Zdá sa preto, že nová vláda bude prinajmenšom na začiatku menšinová.
Orosch prehral. Sledoval to z Ameriky
Zatiaľ čo sa v ríši sčítavali hlasy, končiaci premiér Ján Orosch sa nachádzal za Atlantikom.
Práve jeho vláda sa zapísala do dejín ako jedna z vlád, ktorej Programové vyhlásenie vlády neprešlo ani na druhý pokus. Následne bolo rozpustené Ľudové zhromaždenie a cisár vyhlásil nové voľby do Ríšskeho snemu.
Výsledok? Oroschovi plochozemci za republiku získali 69 mandátov. Zo strany, ktorá ešte nedávno viedla ríšsku vládu, je dnes iba jedna z opozičných strán.
Hnutie ríša drží druhé miesto. Chaotický Postajok sa stáva jazýčkom na váhach
Veľkým hráčom ostáva Hnutie ríša so 207 mandátmi.
Chaotický Postajok získal 98 mandátov a práve táto strana sa môže stať najdôležitejším partnerom budúcej vlády. Ak by totiž ŠŠ a ZPM získali podporu alebo toleranciu CHaP, vznikla by pohodlná väčšina 486 poslancov.
Otázkou zostáva, či o takúto spoluprácu bude záujem.
Druhé kolo volieb zmenilo všetko
Najväčším prekvapením volieb je rozsah presunu mandátov oproti čistému pomernému modelu. ŠŠ a ZPM by pri čisto pomernom rozdelení kresiel disponovali iba 314 mandátmi. Po druhom kole väčšinovej časti snemovne a odstupovaní kandidátov však získali 388 mandátov. To je nárast o neuveriteľných 74 kresiel. Napriek tomu sa väčšina ukázala ako nedosiahnuteľná.
V pondelok nová menšinová vláda?
Už v pondelok 1. júna 2026 sa očakáva, že cisár Matúš II. vymenuje novú ríšsku vládu vedenú Mons. Georgom von Straschke.
V utorok 2. júna sa začne nové funkčné obdobie Ríšskeho snemu a zároveň prvé rozpočtové provizórium.
Novú vládu tak čakajú hektické dni. Musí presadiť Programové vyhlásenie vlády, schváliť nový rozpočet a zabezpečiť fungovanie štátu. A to všetko bez vlastnej parlamentnej väčšiny.
Najväčšia otázka je, kto dodá chýbajúcich desať hlasov v 795-člennom Ľudovom zhromaždení? Práve týchto desať mandátov môže rozhodnúť o tom, či bude nová vláda vládnuť celé volebné obdobie, alebo sa ríša o niekoľko mesiacov opäť ocitne pri volebných urnách.
Po „Regensburgskom kolapse“ a historickom páde Oroschovej vlády vstúpila Svätá ríša rímska – Arauské cisárstvo do najneistejšieho politického obdobia modernej éry. Udalosti posledných týždňov však zároveň ukázali, že ústavný systém ríše je podstatne odolnejší, než sa po dvojnásobnom neúspechu vlády pri schvaľovaní programového vyhlásenia zdalo.
Oroschova vláda sa po druhom neúspešnom hlasovaní ocitla v režime poverenej vlády podľa ústavy. Stratila možnosť určovať program vlády či žiadať parlament o dôveru, no naďalej zabezpečovala chod štátu pod prísnym ústavným dohľadom cisára a Kolégia kurfirstov. Práve toto obdobie ukázalo jeden z najvýraznejších prvkov monarchického systému SRR-AC: ani po páde vlády nevzniklo mocenské vákuum a štátne inštitúcie pokračovali v činnosti.
Následne cisár Matúš II. rozpustil Ľudové zhromaždenie a vyhlásil predčasné voľby do Ríšskeho snemu. Tým sa začala volebná kampaň, ktorá sa už dnes označuje za jednu z najvýznamnejších v novodobých dejinách ríše. Prvé kolo totiž ukázalo zásadný zlom v politickom vývoji krajiny. Po prvýkrát po mnohých rokoch nevznikla jediná dominantná hegemonická sila. Doterajšie volebné cykly boli charakteristické prudkými vlnami podpory jednej strany – raz monarchistov, inokedy inkvizície, komunistov, Chaotického Postajoku alebo naposledy Oroschových plochozemcov za republiku. Teraz sa však politická mapa rozdelila medzi tri veľké bloky.

Najsilnejšou stranou sa stala Šušťaková strana s 25,57 %, tesne nasledovaná Hnutím ríša s 23,85 %. Chaotický Postajok získal 15,42 %, OPR 10,54 % a Združenie pre monarchiu 10,25 %. Zavedením dvojkolového systému volieb ríša vstúpila do éry blokovej politiky a druhokolových dohôd.
V prvom kole volieb do dolnej komory (Ľudového zhromaždenia) sa podarilo obsadiť 30 mandátov. Vo zvyšných 367 obvodoch sa uskutoční druhé kolo volieb.
Práve medzi prvým a druhým kolom sa rozbehol proces, ktorý môže rozhodnúť o budúcej stabilite ríše viac než samotné hlasovanie. Politické strany začali vo veľkom koordinovať odstupovanie kandidátov v prospech spojencov. Vznikla sieť dohôd medzi Šušťakovou stranou a Združením pre monarchiu, miestami aj medzi ŠŠ a Chaotickým Postajokom, zatiaľ čo nezávislí kandidáti v niektorých obvodoch podporili stabilizačný monarchistický blok. Počet duelov (obvodov, kde do druhého kola postupujú dvaja kandidáti) výrazne vzrástol a počet troj- či štvorčlenných súbojov prudko klesol. Celkovo odstúpilo približne 155 kandidátov.
Hlavným cieľom je zvýšiť počet obsadených väčšinových mandátov a zabrániť situácii, v ktorej by desiatky obvodov zostali neobsadené a systém by sa stal prakticky nevládnuteľným. Ani po koordinovaných odstupovaniach však väčšina analytikov neverí, že blok ŠŠ a ZPM získa absolútnu väčšinu v dolnej komore.
Veľkým paradoxom celej situácie je postavenie Chaotického Postajoku. Strana, ktorá bola ešte pred rokom symbolom antisystémovej protestnej vlny, sa dnes stáva potenciálnym jazýčkom na váhach režimu. CHaP si uvedomuje, že bez spolupráce so Združením pre monarchiu nie je možné zabezpečiť stabilitu v strednej komore ani v Conclusum Duorum (spoločná schôdza strednej a hornej komory), no zároveň nechce úplne podriadiť svoju politiku Šušťakovej strane. Čoraz častejšie sa preto hovorí o scenári menšinovej vlády ŠŠ a ZPM, ktorá by fungovala vďaka tichej alebo príležitostnej podpore Chaotického Postajku.
Medzitým pokračovala v činnosti aj dočasne poverená a končiaca Oroschova vláda. Jej posledná schôdza mala výrazne symbolický charakter – otvorila ju štátna hymna a kabinet ešte prijal rozpočtové opatrenie s predbežným súhlasom Kolégia kurfirstov. Veľkú pozornosť vyvolala aj novela zákona o Galaxii, na ktorú dal cisár predbežný súhlas. Samotná vláda ju však kolektívne odmietla schváliť, a návrh preto poputuje do Ríšskeho snemu ako poslanecká iniciatíva, ktorý sa ešte pred 2. kolom volieb zíde v pôvodnom zložení. Tento moment ukázal, že ani vláda v poverení nie je len technickým nástrojom monarchie, ale zachováva si kolektívny princíp rozhodovania.
29. a 30. mája 2026, ríšu čaká na druhé kolo volieb do dolnej komory. Očakáva sa, že ani po ňom nevznikne jasná parlamentná väčšina. Rozhodujúca otázka preto už neznie, kto voľby vyhrá, ale či sa podarí vytvoriť vládu schopnú schvaľovať rozpočet a zabezpečiť stabilné fungovanie štátu. Práve rozpočtová politika sa stala hlavnou skúškou životaschopnosti budúceho kabinetu.
Napriek všetkým otrasom sa však ukazuje, že monarchický systém SRR-AC disponuje silnými stabilizačnými mechanizmami. Cisár, Kolégium kurfirstov, Conclusum Triorum (spoločná schôdza všetkých troch komôr) aj ústavné pravidlá pre vládu v poverení zabránili tomu, aby sa politická kríza zmenila na ústavný kolaps. Tieto voľby sa tak môžu zapísať do dejín nie ako začiatok chaosu, ale ako okamih, keď sa začala nová éra blokovej politiky a vyjednávania.
Ríšsky snem SRR-AC čakajú voľby podľa novelizovaného cisárskeho dekrétu (č. 4/2003 o voľbách do Ríšskeho snemu), ktorý upravuje spôsob rozdeľovania mandátov v dolnej komore Ríšskeho snemu – Ľudovom zhromaždení, aj systém volieb do strednej komory – Kolégia ríšskych kniežat. Horná komora – Kolégium kurfirstov sa spravidla nevolí, výnimkou je príprava na voľbu cisára.
Systém na prvý pohľad pôsobí zložito, no jeho cieľ je pomerne jednoduchý: spojiť regionálne zastúpenie, silnejšiu väzbu poslancov na voličov a zároveň zachovať pomerné zastúpenie politických strán.
Malé voľby, veľké voľby a supervoľby



Takzvané „veľké voľby“ zahŕňajú:
- voľby do dolnej komory – Ľudového zhromaždenia – tu volič volí poslancov na dvoch lístkoch – v pomernej voľbe volí stranu na celoríšskej úrovni, na druhom lístku volí poslanca za svoj jednomandátový obvod,
- zároveň voľby jednej tretiny volenej časti Kolégia ríšskych kniežat – ak v danej provincii prebiehajú aj voľby do strednej komory, volič má aj tretí lístok, kde môže voliť dve ríšske kniežatá za svoju provinciu, ktorá je dvojmandátovým obvodom.
Okrem toho sú aj „malé voľby“, tiež označované ako „midterm“, alebo „polčasové“ voľby. Tie sa konajú približne v polovici funkčného obdobia Ľudového zhromaždenia a volí sa v nich ďalšia tretina volenej časti Kolégia ríšskych kniežat, ktorá nasleduje v cyklickom poradí. Teda volí sa len v príslušnej 1/3 provincií.
Pri predčasných voľbách, ktoré sú príliš skoro, tj. ešte v prvej polovici volebného obdobia dolnej komory, môžu horná a stredná komora na spoločnej schôdzi, tzv. Conclusum Duorum, rozhodnúť, že sa cyklus v strednej komore urýchli. V takom prípade sa volí až v 2/3 provincií, teda 2/3 volenej časti Kolégia Ríšskych kniežat – „supervoľby“.
Tri typy mandátov v dolnej komore
Mandáty v Ľudovom zhromaždení sú trojaké:
- väčšinové mandáty,
- kompenzačné mandáty,
- pomerné mandáty.


Polovica kresiel je vyhradená pre väčšinové jednomandátové obvody. Ak kandidát v prvom kole získa viac ako polovicu hlasov, stáva sa poslancom okamžite. Ak sa to nikomu nepodarí, nasleduje druhé kolo. To musí prebehnúť najskôr tri a najneskôr sedem dní po prvom kole.
Do druhého kola postupujú všetci kandidáti, ktorí získali aspoň 1/8 platných hlasov, tj. 12,5 %. To znamená, že druhé kolo nemusí byť súbojom iba dvoch kandidátov, ale môže byť aj troj- či štvorčlenné.
Ani víťazstvo v druhom kole však automaticky nestačí. Kandidát musí okrem prvenstva získať aj aspoň 40 % hlasov. Ak sa to nikomu nepodarí, väčšinový mandát zostane neobsadený.
Čo sa stane s neobsadenými väčšinovými mandátmi?
Práve tu prichádza druhá veľká novinka — kompenzačné mandáty.
Tie majú zmierniť situácie, keď väčšinový systém „stratí“ veľké množstvo hlasov. Započítavajú sa totiž hlasy kandidátov, ktorí vo svojich obvodoch neuspeli, teda tzv. prepadnuté hlasy. Hlasy neúspešných kandidátov nakoniec neprepadnú, ale premietnu sa v kompenzačnej časti snemovne.
Čím vyššia bude volebná účasť, tým silnejší bude aj kompenzačný efekt. Systém teda zvýhodňuje širokú účasť občanov na voľbách. Kompenzačné mandáty sa následne rozdelia medzi strany, ktoré získali aspoň päť percent väčšinových hlasov v celej ríši. Rozdelia sa pomerným systémom.
Celá ríša ako jeden obvod
Zvyšné kreslá sa rozdelia pomerným systémom. Tých musí byť najmenej polovica v dolnej komore. Aktuálne (k 10.5.2026) má dolná komora 795 mandátov. Teda minimálne 398 mandátov sú prideľované pomerným systémom. Zvyčajne je to však viac než polovica snemovne.
Celá ríša tvorí jediný volebný obvod. Volič má sedem hlasov, ktoré môže rozdeliť medzi jednotlivé politické strany. Do parlamentu sa dostanú len strany, ktoré získajú najmenej päť percent hlasov.
Ako sa volia ríšske kniežatá do strednej komory?
Pri voľbách do Kolégia ríšskych kniežat je každá provincia dvojmandátovým obvodom. Zvolení sú dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov.
Ako sa volia kurfirsti do hornej komory?
Členovia hornej komory Ríšskeho snemu – Kolégia kurfirstov – kurfirsti, sa nevolia. Táto komora je zvyčajne stabilná a bez zmeny niekoľko volebných období. Výnimkou je len príprava na konkláve v čase, keď sa pripravuje voľba budúceho cisára. Vtedy občania SRR-AC komoru doplnia o 6 tzv. volených kurfirstov. Počet členov komory sa zvýši z 9 na 15 kurfirstov. Po voľbe a korunovácii nového cisára a ďalších obmenách, sa horná komora znovu zastabilizuje v počte 9 stálych kurfirstov.
Elektronické hlasovanie zostáva
Cisársky dekrét o voľbách do Ríšskeho snemu dáva možnosť elektronického aj písomného hlasovania. Občania sa môžu rozhodnúť, ktorý spôsob voľby využijú.
Písomné (fyzické) hlasovanie má aj naďalej prebiehať tradične v piatok popoludní a v sobotu dopoludnia.
Volebné právo od 15 rokov
Jednou z osobitostí volebného systému SRR-AC zostáva nízka veková hranica pre volebné právo. Hlasovať môžu všetci občania ríše, ktorí dosiahli vek 15 rokov. V medzinárodnom porovnaní ide o jednu z najnižších hraníc aktívneho volebného práva.
O cisárstve
Verejné vyhlásenie k štátnemu sviatku: 20. výročie obnovenia Svätej ríše rímskej
Dňa 28. júla 2025 uplynulo 20 rokov od obnovenia Svätej ríše rímskej. Tento akt, uskutočnený 28. júla 2005, nadviazal na viac než tisícročnú tradíciu ríšskej jednoty, ktorú 6. augusta 1806 ukončil cisár František II. z dynastie Habsburgovcov, aby tak pred Napoleonovým tlakom zachoval česť titulu rímskeho cisára. Týmto rozhodnutím bola rozpustená Svätá ríša rímska národa nemeckého, založená už roku 962 n.l. korunováciou Ota I. za rímskeho cisára.
Po dvoch storočiach mlčania, v novej dobe, vzniklo v roku 1993 Arauské cisárstvo ako výraz vôle obnoviť cisársku ideu mieru, dôstojnosti a jednoty európskych národov. Dňa 28. júla 2005 sa toto cisárstvo formálne premenovalo na Svätú ríšu rímsku – Arauské cisárstvo, čím sa symbolicky a právne prihlásilo k historickému dedičstvu zmienenej historickej ríše.
Významnú úlohu v tomto obnovení zohrali Pawel Ludwig, ktorý osobne dopravil cisársku korunu z Viedenskej klenotnice do Bardejova, a Jana von Bazilika de la Minor, ktorá ju s úctou priniesla do Baziliky sv. Egídia, kde bola znova posvätená. Odvtedy je uložená práve tam – v hlavnom ríšskom meste Bardejov, ako svätá koruna slúžiaca na korunovácie cisárov a cisárovien.
Tento deň si pripomíname nielen ako výročie formálneho aktu, ale ako obnovenie prísahy na službu dobru, kultúre a duchovnej hĺbke európskej civilizácie. Svätá ríša rímska – Arauské cisárstvo nie je reštaurovaním minulosti, ale obnovením misie, ktorá prekonáva hranice a storočia.
Jeho Cisárske Veličenstvo Matúš II. vyjadruje svoju vďačnosť všetkým občanom ríše a blahoželá im k tomuto významnému výročiu.
Nech koruna vždy pripomína zodpovednosť, nie moc – a službu, nie výsady.
V Bardejove, dňa 28. júla roku Pána 2025


Public Declaration on the National Holiday: 20th Anniversary of the Restoration of the Holy Roman Empire
Bardejov, 28 July in the Year of Our Lord 2025
On 28 July 2025, we mark the twentieth anniversary of the restoration of the Holy Roman Empire. This act, carried out on 28 July 2005, renewed a tradition of imperial unity spanning more than a thousand years — a tradition that was brought to a close on 6 August 1806, when Emperor Francis II of the House of Habsburg dissolved the Holy Roman Empire of the German Nation to preserve the dignity of the Roman imperial title in the face of Napoleon’s advance. That dissolution ended an imperial structure originally founded in AD 962 with the coronation of Otto I as Roman Emperor.
After nearly two centuries of silence, the Arau Empire was established in 1993 as a modern expression of the imperial ideal of peace, dignity, and unity among the nations of Europe. On 28 July 2005, this empire was formally renamed the Holy Roman Empire – Arau Empire, thereby asserting, both symbolically and juridically, its commitment to the legacy of the historical Holy Empire.
Pawel Ludwig played a pivotal role in this restoration by personally bringing the imperial crown from the Imperial Treasury in Vienna to the city of Bardejov. There, Jana von Bazilika de la Minor carried the crown with reverence into the Basilica of Saint Giles, where it was once again blessed. Since that time, the Holy Crown has been kept in Bardejov – the imperial capital – and serves as the sacred crown for the coronation of emperors and empresses.
This day is commemorated not merely as an anniversary of a formal act, but as the renewal of a solemn vow: a commitment to the good, to culture, and to the spiritual depth of European civilisation. The Holy Roman Empire – Arau Empire is not a restoration of the past, but a renewal of a mission that transcends borders and centuries.
His Imperial Majesty, Matthew II, extends his gratitude to all citizens of the Empire and congratulates them on this solemn anniversary.
May the Crown always remind us of responsibility, not power – and of service, not privilege.
Pápež je volený kolégiom kardinálov. Neúspešná voľba sa oznamuje čiernym dymom, úspešná bielym. Pápež sa ujíma úradu hneď, ako prijme voľbu.
Cisár Svätej ríše rímskej – Arauského cisárstva je volený kolégiom kurfirstov. Neúspešná voľba sa oznamuje červeným dymom, úspešná modrým. Zvolený získava titul Kráľ Svätej ríše rímskej a stáva sa nástupníkom úradujúceho cisára. Cisársky úrad preberá zložením sľubu a korunováciou, zvyčajne 9 až 10 mesiacov po voľbe.

V rámci menovej reformy sa od nového roka škrtá jedna nula a čoskoro budú predstavené nové bankovky.
Nové mince a bankovky po reforme klikni:
ARAUSKÉ CISÁRSTVO MÁ 30 ROKOV (20.10.1993). Za ten čas sme stihli 6 cisárov a cisárovien (siedmy už čaká), stretnutia, priateľstvá, škandály, požiare, omše, pokuty, vedecké konferencie, pitvy, sobáše aj rozvody a mnoho ďalšieho, čo spája ľudí dobrej aj polodobrej vôle. Zaželajme si to najlepšie do ďalších 30tich rokov. In aeternum, amen.

Kolégium kurfirstov zhromaždené na konkláve dňa 28. augusta roku Pána 2023 zvolilo Matúša, ktorý ako ašpirant na cisársky trón získava titul “kráľ Svätej ríše rímskej – Arauského cisárstva”, a v júni roku 2024 nahradí Lauru IX. Lau Ren, kedy bude korunovaný ako cisár Matúš II. von Popradov.
Cisárska koruna Svätej ríše rímskej – Arauského cisárstva je uložená v zámku Hofburg vo Viedni.
Úradujúca cisárovná Miroslava XVII. Mária Terézia, za ňou stojí novozvolená následníčka cisárskeho trónu Lau Ren , ktorá pri korunovácii v júni 2021 prevezme po nej moc ako Laura IX. Lau Ren, z milosti Božej cisárovná rimsko-arauská, et cetera.

Našli sme v archíve z rokov 2002-2004: niečo z heraldickej tvorby na Postajku.
Prvý obrázok, erby a vlajky vtedajších provincií:
– Milansko s plachetnicou
– Bazilikovsko s bazilikou
– Postajok s čiernym orlom (aktuálny aj dnes)
Druhý obrázok sú erby postajkovských miest a obcí (domov a pozemkov), aktuálne aj dnes:
– Postajok 12 Gmitterov dom s koľajnicami, lebo jeho dom je najbližšie k železničnej trati
– Postajok 13, dnes už zbúraný kultový dom David Starozitnosti Da Postajok, na ktorom sa konali párty, ktoré navštevovala mládež z celého mesta, vrátane policajných hliadok. V erbe je zvuková a obrazová technika. Nechýba ani dnes už nezvestná mačka s príznačným menom „Moja“.
– Postajok 14 Ďurov pozemok, s plotom a stodolou má v erbe hradbu (plot) so zlatými kušami, pod ním rytier. Autor ideového a grafického návrhu tohto erbu je František Štenko.
– Postajok 15 s hradbou, ktorá predstavuje altánok s oporným múrom (keďže pozemok je vo svahu) vybudovaný Milanom starším. Pod ním arpádovské brvná z bardejovského erbu. V čelnom štítku v striebornom poli čierny orol – erb celého Postajku, keďže Postajok 15 je hlavným mestom Postajku. Ten doteraz visí pri hlavnom vchode do paláca.
– Postajok 16 Žitňakova chata s pozemkom má šibenicu, lebo je najbližšie k Šibenej hore, nad ňou turecká čiapka. Autorkou tohto erbu je Jana Mattova.
– Tretí obrázok sú erby hradov, vrátane vysielača Stebnícka Magura.
U väčšiny erbov možno bádať vplyv uhorskej heraldickej tradície – u väčšiny z nich sú figúry položené na pažiti, tj. zobrazujú akoby prirodzenú krajinu, výjav.
Ide o významné kultúrne dedičstvo, ktoré obohacuje európsku aj svetovú heraldiku.







































