Po „Regensburgskom kolapse“ a historickom páde Oroschovej vlády vstúpila Svätá ríša rímska – Arauské cisárstvo do najneistejšieho politického obdobia modernej éry. Udalosti posledných týždňov však zároveň ukázali, že ústavný systém ríše je podstatne odolnejší, než sa po dvojnásobnom neúspechu vlády pri schvaľovaní programového vyhlásenia zdalo.

Oroschova vláda sa po druhom neúspešnom hlasovaní ocitla v režime poverenej vlády podľa ústavy. Stratila možnosť určovať program vlády či žiadať parlament o dôveru, no naďalej zabezpečovala chod štátu pod prísnym ústavným dohľadom cisára a Kolégia kurfirstov. Práve toto obdobie ukázalo jeden z najvýraznejších prvkov monarchického systému SRR-AC: ani po páde vlády nevzniklo mocenské vákuum a štátne inštitúcie pokračovali v činnosti.

Následne cisár Matúš II. rozpustil Ľudové zhromaždenie a vyhlásil predčasné voľby do Ríšskeho snemu. Tým sa začala volebná kampaň, ktorá sa už dnes označuje za jednu z najvýznamnejších v novodobých dejinách ríše. Prvé kolo totiž ukázalo zásadný zlom v politickom vývoji krajiny. Po prvýkrát po mnohých rokoch nevznikla jediná dominantná hegemonická sila. Doterajšie volebné cykly boli charakteristické prudkými vlnami podpory jednej strany – raz monarchistov, inokedy inkvizície, komunistov, Chaotického Postajoku alebo naposledy Oroschových plochozemcov za republiku. Teraz sa však politická mapa rozdelila medzi tri veľké bloky.

Najsilnejšou stranou sa stala Šušťaková strana s 25,57 %, tesne nasledovaná Hnutím ríša s 23,85 %. Chaotický Postajok získal 15,42 %, OPR 10,54 % a Združenie pre monarchiu 10,25 %. Zavedením dvojkolového systému volieb ríša vstúpila do éry blokovej politiky a druhokolových dohôd.

V prvom kole volieb do dolnej komory (Ľudového zhromaždenia) sa podarilo obsadiť 30 mandátov. Vo zvyšných 367 obvodoch sa uskutoční druhé kolo volieb.

Práve medzi prvým a druhým kolom sa rozbehol proces, ktorý môže rozhodnúť o budúcej stabilite ríše viac než samotné hlasovanie. Politické strany začali vo veľkom koordinovať odstupovanie kandidátov v prospech spojencov. Vznikla sieť dohôd medzi Šušťakovou stranou a Združením pre monarchiu, miestami aj medzi ŠŠ a Chaotickým Postajokom, zatiaľ čo nezávislí kandidáti v niektorých obvodoch podporili stabilizačný monarchistický blok. Počet duelov (obvodov, kde do druhého kola postupujú dvaja kandidáti) výrazne vzrástol a počet troj- či štvorčlenných súbojov prudko klesol. Celkovo odstúpilo približne 155 kandidátov.

Hlavným cieľom je zvýšiť počet obsadených väčšinových mandátov a zabrániť situácii, v ktorej by desiatky obvodov zostali neobsadené a systém by sa stal prakticky nevládnuteľným. Ani po koordinovaných odstupovaniach však väčšina analytikov neverí, že blok ŠŠ a ZPM získa absolútnu väčšinu v dolnej komore.

Veľkým paradoxom celej situácie je postavenie Chaotického Postajoku. Strana, ktorá bola ešte pred rokom symbolom antisystémovej protestnej vlny, sa dnes stáva potenciálnym jazýčkom na váhach režimu. CHaP si uvedomuje, že bez spolupráce so Združením pre monarchiu nie je možné zabezpečiť stabilitu v strednej komore ani v Conclusum Duorum (spoločná schôdza strednej a hornej komory), no zároveň nechce úplne podriadiť svoju politiku Šušťakovej strane. Čoraz častejšie sa preto hovorí o scenári menšinovej vlády ŠŠ a ZPM, ktorá by fungovala vďaka tichej alebo príležitostnej podpore Chaotického Postajku.

Medzitým pokračovala v činnosti aj dočasne poverená a končiaca Oroschova vláda. Jej posledná schôdza mala výrazne symbolický charakter – otvorila ju štátna hymna a kabinet ešte prijal rozpočtové opatrenie s predbežným súhlasom Kolégia kurfirstov. Veľkú pozornosť vyvolala aj novela zákona o Galaxii, na ktorú dal cisár predbežný súhlas. Samotná vláda ju však kolektívne odmietla schváliť, a návrh preto poputuje do Ríšskeho snemu ako poslanecká iniciatíva, ktorý sa ešte pred 2. kolom volieb zíde v pôvodnom zložení. Tento moment ukázal, že ani vláda v poverení nie je len technickým nástrojom monarchie, ale zachováva si kolektívny princíp rozhodovania.

29. a 30. mája 2026, ríšu čaká na druhé kolo volieb do dolnej komory. Očakáva sa, že ani po ňom nevznikne jasná parlamentná väčšina. Rozhodujúca otázka preto už neznie, kto voľby vyhrá, ale či sa podarí vytvoriť vládu schopnú schvaľovať rozpočet a zabezpečiť stabilné fungovanie štátu. Práve rozpočtová politika sa stala hlavnou skúškou životaschopnosti budúceho kabinetu.

Napriek všetkým otrasom sa však ukazuje, že monarchický systém SRR-AC disponuje silnými stabilizačnými mechanizmami. Cisár, Kolégium kurfirstov, Conclusum Triorum (spoločná schôdza všetkých troch komôr) aj ústavné pravidlá pre vládu v poverení zabránili tomu, aby sa politická kríza zmenila na ústavný kolaps. Tieto voľby sa tak môžu zapísať do dejín nie ako začiatok chaosu, ale ako okamih, keď sa začala nová éra blokovej politiky a vyjednávania.

Regensburg – Utorok mal byť posledným pokusom vlády Jána Oroscha zachrániť sa po dramatickom povolebnom chaose v Ríšskom sneme. Namiesto toho sa zmenil na politický kolaps v priamom prenose. Kabinet Oroschovi plochozemci za republiku utrpel jednu z najťažších parlamentných porážok v novodobých dejinách ríše a ešte predpoludním premiér oznámil, že podá demisiu.

Deň pritom začal relatívne pokojne. Mimoriadna schôdza Ríšskeho snemu sa otvorila rokovaním o ústavnej novele, ktorá skracuje lehotu na schválenie programového vyhlásenia vlády z desiatich na sedem dní. V dolnej komore novela prešla takmer triumfálne – podporilo ju až 768 z 795 poslancov. Proti sa postavili iba dvaja poslanci Inkvizičnej strany a väčšina klubu Obyčajná šľachta a nezávislé osobnosti. Návrh na miernejšie skrátenie lehoty na osem dní neprešiel.

Skutočné nervy však prišli až v Kolégiu ríšskych kniežat. Tam sa novela ústavy schvaľovala len veľmi tesne. Zo 120 členov bolo prítomných 97 a potrebných bolo minimálne 80 hlasov (2/3 všetkých – pozn. redakcie). Napokon ich bolo presne 84. Rozhodujúcu úlohu zohralo Združenie pre monarchiu, ktoré dodalo všetkých svojich 68 hlasov. Pridala sa väčšina Podnikateľskej únie a časť nezávislých. Naopak, celé kluby OPR, Liberálov, Unikátnej strany a Inkvizičnej strany boli neprítomné. Už v tej chvíli bolo zrejmé, že vládna strana sa prestáva sústrediť na záchranu kabinetu a začína hrať inú hru.

Tou hrou sú zjavne predčasné voľby.

Po ústavnej novele prišla na rad rozprava o novom programovom vyhlásení Oroschovej vlády, ktorú tvoria nominanti jedinej strany Oroschovi plochozemci za republiku (OPR). Kabinet pritom v posledných hodinách výrazne ustúpil. Z programu zmizli najkontroverznejšie body – regulácia médií aj reforma súdnictva. Zostalo obmedzenie mimovládnych organizácií, sociálnejšia ekonomická politika, dôraz na „suverénnu“ zahraničnú politiku a revízia bezpečnostných záväzkov.

Lenže práve tým sa vláda paradoxne rozložila zvnútra. Tvrdé jadro plochozemcov začalo hovoriť o zrade pôvodného programu a časť OPR sa rozhodla, že pád vlády môže byť pre hnutie výhodnejší než kompromisné prežitie. Kalkulácia je jednoduchá – po nedávnom volebnom triumfe sú nálady v spoločnosti stále na strane protestných síl a príbeh o tom, že „systém nedovolil víťazovi vládnuť“, môže v nových voľbách fungovať ešte silnejšie.

Prvé náznaky katastrofy prišli už v dolnej komore. Nové PVV tam podporilo iba 69 poslancov zo 795. Zo samotného vládneho OPR hlasovalo za len 55 z 396 poslancov. Vláda tak stratila podporu vlastného hnutia ešte skôr, než sa rozhodovalo v strednej komore.

Neskôr, ešte v predobedných hodinách už prišiel definitívny koniec. V Kolégiu ríšskych kniežat hlasovalo za PVV iba päť ríšskych kniežat – traja komunisti a dvaja členovia komory za Chaotický Postajok. Celý klub OPR bol neprítomný. Všetkých deväť nezávislých hlasovalo proti. Pri 97 prítomných bolo potrebných 49 hlasov. Výsledok 5 : 92 tak pôsobil skôr ako symbolický politický pohreb než klasická parlamentná porážka.

Krátko po hlasovaní premiér Ján Orosch oznámil, že podá demisiu. Matúš II. však kabinet okamžite neodvolá. Podľa vyjadrenia viceimperátora chce cisársky dvor počkať na formálne uplynutie desaťdňovej lehoty, ktorá skončí vo štvrtok. Premiéra prijme cisár až v piatok 15. mája, keď jeho demisiu oficiálne prijme a poverí vládu dočasným výkonom funkcie.

V praxi to znamená výrazne obmedzený kabinet. Rozhodnutia vlády bude kontrasignovať cisár a pri niektorých krokoch sa bude vyžadovať aj súhlas Kolégia kurfirstov (hornej komory parlamentu). Dvor zatiaľ nevidí možnosti pre menovanie inej politickej vlády a nevidí tiež dôvod na menovanie úradníckeho kabinetu. Namiesto toho sa pripravuje na pravdepodobné predčasné voľby.

Tie by sa mohli uskutočniť už 22. a 23. mája, pričom druhé kolá väčšinových obvodov v dolnej komore by nasledovali o týždeň neskôr. Išlo by o prvé dvojkolové parlamentné voľby v dejinách cisárstva.

Najväčší spor však ešte len príde. V sobotu 16. mája sa totiž uskutoční schôdza Conclusum Duorum (spoločné zasadanie strednej a hornej komory – pozn. redakcie), ktorá rozhodne, či pôjde len o klasické predčasné voľby alebo o takzvané supervoľby. OPR tlačí na to, aby sa obmenili až dve tretiny volenej časti strednej komory, čo by mohlo plochozemcom dramaticky pomôcť. Proti stojí najmä ZPM, ktoré chce zachovať obmenu len jednej tretiny a udržať strednú komoru ako stabilizačnú brzdu proti náhlym politickým vlnám.

Po utorku v Regensburgu je však jasné jedno: prvá vláda plochozemcov skončila skôr, než sa vôbec stihla naplno ujať moci.

Úradujúca cisárovná Miroslava XVII. Mária Terézia, za ňou stojí novozvolená následníčka cisárskeho trónu Lau Ren , ktorá pri korunovácii v júni 2021 prevezme po nej moc ako Laura IX. Lau Ren, z milosti Božej cisárovná rimsko-arauská, et cetera.