Referendum o predčasných voľbách bolo úspešné. Voľby do Ríšskeho snemu, kedy sa bude voliť celé Ľudové zhromaždenie a jedna tretina Kolégia ríšskych kniežat sa uskutočnia 26. a 27. apríla AD 2024.
ARAUSKÉ CISÁRSTVO MÁ 30 ROKOV (20.10.1993). Za ten čas sme stihli 6 cisárov a cisárovien (siedmy už čaká), stretnutia, priateľstvá, škandály, požiare, omše, pokuty, vedecké konferencie, pitvy, sobáše aj rozvody a mnoho ďalšieho, čo spája ľudí dobrej aj polodobrej vôle. Zaželajme si to najlepšie do ďalších 30tich rokov. In aeternum, amen.
Kolégium kurfirstov zhromaždené na konkláve dňa 28. augusta roku Pána 2023 zvolilo Matúša, ktorý ako ašpirant na cisársky trón získava titul “kráľ Svätej ríše rímskej – Arauského cisárstva”, a v júni roku 2024 nahradí Lauru IX. Lau Ren, kedy bude korunovaný ako cisár Matúš II. von Popradov.
Cisárska koruna Svätej ríše rímskej – Arauského cisárstva je uložená v zámku Hofburg vo Viedni.
Korunovácia cisárovnej Svätej ríše rímskej – Arauského cisárstva Laury IX. Lau Ren, 13. júna roku Pána 2021.
Egypt sa stal súčasťou Svätej ríše rímskej – Arauského cisárstva ako Egyptské kráľovstvo. So svojimi vyše 101 miliónmi obyvateľov vytiahol cisárstvo na 3. priečku, ktoré sa takto so svojimi 459,4 miliónmi obyvateľmi stalo treťou najľudnatejšou krajinou na svete.
V Egypte bude šéfovať faraón Ramzes XII., tj. Milan Luxemburský, ktorý aj naďalej ostáva zároveň pruským kráľom. Vzdal sa však funkcie najjasnejšieho dóžu benátske. Dóžací trón po ňom prebral ríšsky arcidoktor Milan von Turanyburg.
Egypt bol pripojený k ríši 10. januára roku Pána 2021. Dva dni na to, cisárovná Miroslava XVII. Mária Terézia vymenovala oboch Milanov ako hlavy zmienených provincií svojim dekrétom, na základe návrhov provinčných rád.
Egypt mal posledného faraóna pred 2051 rokmi. Bol ním Ptolemaios XV, kedy následne v roku 30 pred naším letopočtom prebral plnú kontrolu nad Egyptom Rím.
Posledný faraón menom Ramzes bol Menmaatre Ramzes XI. z 20. dynastie, vládol v rokoch 1106–1077 pred naším letopočtom.
Úradujúca cisárovná Miroslava XVII. Mária Terézia, za ňou stojí novozvolená následníčka cisárskeho trónu Lau Ren , ktorá pri korunovácii v júni 2021 prevezme po nej moc ako Laura IX. Lau Ren, z milosti Božej cisárovná rimsko-arauská, et cetera.
Našli sme v archíve z rokov 2002-2004: niečo z heraldickej tvorby na Postajku.
Prvý obrázok, erby a vlajky vtedajších provincií:
– Milansko s plachetnicou
– Bazilikovsko s bazilikou
– Postajok s čiernym orlom (aktuálny aj dnes)
Druhý obrázok sú erby postajkovských miest a obcí (domov a pozemkov), aktuálne aj dnes:
– Postajok 12 Gmitterov dom s koľajnicami, lebo jeho dom je najbližšie k železničnej trati
– Postajok 13, dnes už zbúraný kultový dom David Starozitnosti Da Postajok, na ktorom sa konali párty, ktoré navštevovala mládež z celého mesta, vrátane policajných hliadok. V erbe je zvuková a obrazová technika. Nechýba ani dnes už nezvestná mačka s príznačným menom „Moja“.
– Postajok 14 Ďurov pozemok, s plotom a stodolou má v erbe hradbu (plot) so zlatými kušami, pod ním rytier. Autor ideového a grafického návrhu tohto erbu je František Štenko.
– Postajok 15 s hradbou, ktorá predstavuje altánok s oporným múrom (keďže pozemok je vo svahu) vybudovaný Milanom starším. Pod ním arpádovské brvná z bardejovského erbu. V čelnom štítku v striebornom poli čierny orol – erb celého Postajku, keďže Postajok 15 je hlavným mestom Postajku. Ten doteraz visí pri hlavnom vchode do paláca.
– Postajok 16 Žitňakova chata s pozemkom má šibenicu, lebo je najbližšie k Šibenej hore, nad ňou turecká čiapka. Autorkou tohto erbu je Jana Mattova.
– Tretí obrázok sú erby hradov, vrátane vysielača Stebnícka Magura.
U väčšiny erbov možno bádať vplyv uhorskej heraldickej tradície – u väčšiny z nich sú figúry položené na pažiti, tj. zobrazujú akoby prirodzenú krajinu, výjav.
Ide o významné kultúrne dedičstvo, ktoré obohacuje európsku aj svetovú heraldiku.
Korunovácia císárovnej Miroslavy XVII. Márie Terézie sa uskutočnila 4. júna roku Pána 2017 v hlavnom ríšskom meste Bardejov.
V nedeľu 4. júna roku Pána 2017 bola korunovaná cisárovná Svätej ríše rímskej – Arauského cisárstva Miroslava XVII. Mária Terézia, ktorú zvolilo konkláve v Lukovskej Venécii ešte v auguste 2016. Stala sa tak prvou ženou na cisárskom tróne. Fotografie z korunovácie budú postupne zverejňované.