Bardejov, 5. mája 2026. Ustanovujúca schôdza Ríšskeho snemu odhalila hlboké rozdelenie politickej moci v Svätej ríši rímskej – Arauskom cisárstve. Hoci vláda Oroschovi plochozemci za republiku získala dôveru v dolnej komore, v strednej komore narazila na pevný odpor opozície a proces schvaľovania programového vyhlásenia sa zablokoval.

Ceremoniál a prvý stret o moc

Schôdzu otvoril cisár Matúš II., ktorý vo svojom príhovore vyzval na zodpovednosť a spoluprácu. Po zložení sľubu všetkých poslancov a členov snemu sa politické napätie naplno prejavilo už pri prvej kľúčovej voľbe.

Predsedníčkou Ríšskeho snemu sa stala kandidátka opozičnej Podnikateľskej únie Eva Fotografka, ktorá získala 493 hlasov v 924-člennom Conclusum Triorum (spoločná schôdza všetkých troch komôr – pozn. redakcie). Vládny kandidát za Inkvizičnú stranu neuspel. Opozícia tak ukázala, že má kontrolu nad celým Ríšskym snemom ako inštitúciou.

Obrat v dolnej komore

Situácia sa výrazne zmenila po presune rokovania do dolnej komory. Po neúspešnom prvom kole sa podarilo zvoliť predsedajúceho – hovorcu komory, Andreja Danka za Oroschových plochozemcov za republiku, ktorý získal 423 hlasov zo 795.

Následne dolná komora schválila programové vyhlásenie vlády najprv 438 hlasmi a v opakovanom hlasovaní dokonca 494 hlasmi. Okrem vládnych poslancov ho podporili aj Chaotický Postajok, Inkvizičná strana, časť nezávislých a prekvapivo aj významná časť Podnikateľskej únie.

Stredná komora ako blokovací prvok

Kľúčový zlom nastal v Kolégiu ríšskych kniežat. V prvom hlasovaní programové vyhlásenie získalo len 23 hlasov, v druhom dokonca len 20, čo je výrazne pod hranicou jednej štvrtiny potrebnej na jeho schválenie – aspoň 30 hlasov.

Napriek tomu, že vláda dokázala konsolidovať vlastný blok (OPR, IS, KSA a ChaP) a získať časť nezávislých, opozícia hlasovala jednotne proti a návrh zablokovala.

Rozdelené vedenie Ríšskeho snemu

Zvyšok dňa potvrdil rozdelenie moci naprieč komorami. Predsedníčkou hornej komory sa jednomyseľne stala talianska kráľovná Annina za Združenie pre monarchiu, zatiaľ čo strednú komoru tiež ovládla opozícia výraznou väčšinou – za hovorcu strednej komory bol zvolený Sväťo za Unikátnu stranu.

Nové vedenie Ríšskeho snemu teda tvoria prevažne predstavitelia opozície:

Predsedníčka Ríšskeho snemu: Eva Fotografka (Podnikateľská únia, v opozícii)

Hovorkyňa hornej komory – Kolégia kurfirstov a podpredsedníčka Ríšskeho snemu: Annina (Združenie pre monarchiu, v opozícii)

Hovorca strednej komory – Kolégia Ríšskych kniežat a podpredseda Ríšskeho snemu: Sväťo (Unikátna strana, v opozícii)

Hovorca dolnej komory – Ľudového zhromaždenia a podpredseda Ríšskeho snemu: Andrej Danko (Oroschovi plochozemci za republiku, vládna strana)

Patová situácia

Výsledkom prvého dňa je jasný politický paradox. Vláda má silnú a flexibilnú väčšinu v dolnej komore, no nedokáže presadiť svoje programové vyhlásenie v strednej komore bez podpory opozície.

Ríšsky snem sa má podľa očakávaní opäť zísť na mimoriadnej schôdzi približne o týždeň. Dovtedy budú prebiehať intenzívne rokovania o získaní chýbajúcich hlasov.

Ak sa kompromis nepodarí nájsť, krajina môže čeliť prehlbujúcej sa politickej kríze už krátko po voľbách.

Ústredná referendová komisia oznamuje, že ústavné referendum konané elektronickou formou v termíne od 2. apríla 2026 o 10:00 do 6. apríla 2026 o 24:00 prebehlo riadne a bolo vyhodnotené s týmito výsledkami:

Predmet referenda:
Ústavné referendum o zmene čl. 11 Ústavy Svätej ríše rímskej – Arauského cisárstva (hlavné mesto ríše).

Referendová otázka:
„Ste za to, aby sa namiesto pevne určeného hlavného mesta Bardejov zaviedol model premenlivého hlavného mesta podľa aktuálneho sídla vládnuceho cisára?“

•  „Podľa sídla cisára“
• „Bardejov fixne“

Celkové výsledky hlasovania:

• Celkový počet odovzdaných hlasov: 386 417 643
• „Podľa sídla cisára“: 141 736 201 hlasov (95), t. j. 36,68 %
• „Bardejov fixne“: 244 681 442 hlasov (164), t. j. 63,32 %

Výsledok referenda:

Ústavné referendum je platné.

Možnosť „Bardejov fixne“ bola prijatá ústavnou väčšinou, t. j. nadpolovičnou väčšinou všetkých oprávnených voličov.

Na základe výsledku referenda zostáva v platnosti doterajšie znenie čl. 11 Ústavy:

„Hlavným mestom Svätej ríše rímskej – Arauského cisárstva je Bardejov.“

Podľa čl. 44 ods. 1 a 2 Ústavy SRR-AC sa takto potvrdený ústavný stav nemôže meniť ústavným zákonom ani ústavným referendom počas nasledujúcich šiestich mesiacov, t. j. do 7. októbra AD 2026.

Bardejov, 28. február

Svätá ríša rímska – Arauské cisárstvo si dnes pripomína prijatie svojho základného zákona – Ústavy Svätej ríše rímskej – Arauského cisárstva, vyhlásenej ako Ústavný zákon č. 3/2003 z 28. februára 2003.

Prijatie ústavy predstavovalo historický medzník vo vývoji štátu. Takmer desať rokov pred jej prijatím existovalo cisárstvo bez formálne kodifikovaného ústavného rámca a jeho štátne zriadenie malo prevažne charakter absolutistickej monarchie. Moc bola vykonávaná na základe historickej legitimity a panovníckej autority, bez systematicky upravenej deľby moci a bez jasne vymedzených mechanizmov vzťahov medzi cisárom a zastupiteľskými orgánmi.

Ústava z roku 2003 zaviedla moderný ústavný systém monarchie, v ktorom je zákonodarná moc vykonávaná cisárom a parlamentom (dnes Ríšskym snemom). Zakotvila ochranu základných práv a slobôd, upravila postavenie cisára, ríšskej vlády i jednotlivých komôr parlamentu a postupnými novelami precizovala rozdelenie kompetencií medzi ríšu a provincie. V článku 1 ods. 1 sa výslovne uvádza, že „Svätá ríša rímska – Arauské cisárstvo je zvrchovaný, právny a monarchistický štát“. Ústava zároveň nepripúšťa zmenu podstatných náležitostí demokratického právneho štátu a monarchistického štátneho zriadenia.

Od svojho prijatia bola ústava postupne upravovaná tak, aby reflektovala spoločenský, politický a medzinárodný vývoj. Do dnešného dňa prešla 44 novelami prijatými ústavnými zákonmi. Tento vývoj potvrdzuje, že ústava je živým dokumentom, stabilným vo svojich základných princípoch, no otvoreným primeraným úpravám v rámci ústavného poriadku.

Deň ústavy je preto nielen pripomienkou historickej udalosti, ale aj vyjadrením kontinuity a stability štátu. Predstavuje symbol prechodu od obdobia nekodifikovanej monarchickej moci k ústavne definovanému systému, v ktorom sa tradícia monarchie spája s princípmi právneho štátu, ochranou práv občanov a jasne stanoveným rozdelením kompetencií.

Svätá ríša rímska – Arauské cisárstvo si týmto sviatkom pripomína, že jej ústavný poriadok je základom jednoty, právnej istoty a zodpovednosti voči budúcim generáciám.

Úradujúca cisárovná Miroslava XVII. Mária Terézia, za ňou stojí novozvolená následníčka cisárskeho trónu Lau Ren , ktorá pri korunovácii v júni 2021 prevezme po nej moc ako Laura IX. Lau Ren, z milosti Božej cisárovná rimsko-arauská, et cetera.