Online voľby do Ríšskeho snemu. Hlasovací formulár:
https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSf6xPi7kqMcaFdLgHoBq0ovs5yu2laMxKhfVX9a25W00YAzYA/viewform
Ríšsky snem SRR-AC čakajú voľby podľa novelizovaného cisárskeho dekrétu (č. 4/2003 o voľbách do Ríšskeho snemu), ktorý upravuje spôsob rozdeľovania mandátov v dolnej komore Ríšskeho snemu – Ľudovom zhromaždení, aj systém volieb do strednej komory – Kolégia ríšskych kniežat. Horná komora – Kolégium kurfirstov sa spravidla nevolí, výnimkou je príprava na voľbu cisára.
Systém na prvý pohľad pôsobí zložito, no jeho cieľ je pomerne jednoduchý: spojiť regionálne zastúpenie, silnejšiu väzbu poslancov na voličov a zároveň zachovať pomerné zastúpenie politických strán.
Malé voľby, veľké voľby a supervoľby
Takzvané „veľké voľby“ zahŕňajú:
- voľby do dolnej komory – Ľudového zhromaždenia – tu volič volí poslancov na dvoch lístkoch – v pomernej voľbe volí stranu na celoríšskej úrovni, na druhom lístku volí poslanca za svoj jednomandátový obvod,
- zároveň voľby jednej tretiny volenej časti Kolégia ríšskych kniežat – ak v danej provincii prebiehajú aj voľby do strednej komory, volič má aj tretí lístok, kde môže voliť dve ríšske kniežatá za svoju provinciu, ktorá je dvojmandátovým obvodom.
Okrem toho sú aj „malé voľby“, tiež označované ako „midterm“, alebo „polčasové“ voľby. Tie sa konajú približne v polovici funkčného obdobia Ľudového zhromaždenia a volí sa v nich ďalšia tretina volenej časti Kolégia ríšskych kniežat, ktorá nasleduje v cyklickom poradí. Teda volí sa len v príslušnej 1/3 provincií.
Pri predčasných voľbách, ktoré sú príliš skoro, tj. ešte v prvej polovici volebného obdobia dolnej komory, môžu horná a stredná komora na spoločnej schôdzi, tzv. Conclusum Duorum, rozhodnúť, že sa cyklus v strednej komore urýchli. V takom prípade sa volí až v 2/3 provincií, teda 2/3 volenej časti Kolégia Ríšskych kniežat – „supervoľby“.
Tri typy mandátov v dolnej komore
Mandáty v Ľudovom zhromaždení sú trojaké:
- väčšinové mandáty,
- kompenzačné mandáty,
- pomerné mandáty.
Polovica kresiel je vyhradená pre väčšinové jednomandátové obvody. Ak kandidát v prvom kole získa viac ako polovicu hlasov, stáva sa poslancom okamžite. Ak sa to nikomu nepodarí, nasleduje druhé kolo. To musí prebehnúť najskôr tri a najneskôr sedem dní po prvom kole.
Do druhého kola postupujú všetci kandidáti, ktorí získali aspoň 1/8 platných hlasov, tj. 12,5 %. To znamená, že druhé kolo nemusí byť súbojom iba dvoch kandidátov, ale môže byť aj troj- či štvorčlenné.
Ani víťazstvo v druhom kole však automaticky nestačí. Kandidát musí okrem prvenstva získať aj aspoň 40 % hlasov. Ak sa to nikomu nepodarí, väčšinový mandát zostane neobsadený.
Čo sa stane s neobsadenými väčšinovými mandátmi?
Práve tu prichádza druhá veľká novinka — kompenzačné mandáty.
Tie majú zmierniť situácie, keď väčšinový systém „stratí“ veľké množstvo hlasov. Započítavajú sa totiž hlasy kandidátov, ktorí vo svojich obvodoch neuspeli, teda tzv. prepadnuté hlasy. Hlasy neúspešných kandidátov nakoniec neprepadnú, ale premietnu sa v kompenzačnej časti snemovne.
Čím vyššia bude volebná účasť, tým silnejší bude aj kompenzačný efekt. Systém teda zvýhodňuje širokú účasť občanov na voľbách. Kompenzačné mandáty sa následne rozdelia medzi strany, ktoré získali aspoň päť percent väčšinových hlasov v celej ríši. Rozdelia sa pomerným systémom.
Celá ríša ako jeden obvod
Zvyšné kreslá sa rozdelia pomerným systémom. Tých musí byť najmenej polovica v dolnej komore. Aktuálne (od 8.9.2026) má dolná komora 794 mandátov. Teda minimálne 398 mandátov sú prideľované pomerným systémom. Zvyčajne je to však viac než polovica snemovne.
Celá ríša tvorí jediný volebný obvod. Volič má sedem hlasov, ktoré môže rozdeliť medzi jednotlivé politické strany. Do parlamentu sa dostanú len strany, ktoré získajú najmenej päť percent hlasov.
Ako sa volia ríšske kniežatá do strednej komory?
Pri voľbách do Kolégia ríšskych kniežat je každá provincia dvojmandátovým obvodom. Zvolení sú dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov.
Ako sa volia kurfirsti do hornej komory?
Členovia hornej komory Ríšskeho snemu – Kolégia kurfirstov – kurfirsti, sa nevolia. Táto komora je zvyčajne stabilná a bez zmeny niekoľko volebných období. Výnimkou je len príprava na konkláve v čase, keď sa pripravuje voľba budúceho cisára. Vtedy občania SRR-AC komoru doplnia o 6 tzv. volených kurfirstov. Počet členov komory sa zvýši z 9 na 15 kurfirstov. Po voľbe a korunovácii nového cisára a ďalších obmenách, sa horná komora znovu zastabilizuje v počte 9 stálych kurfirstov.
Elektronické hlasovanie zostáva
Cisársky dekrét o voľbách do Ríšskeho snemu dáva možnosť elektronického aj písomného hlasovania. Občania sa môžu rozhodnúť, ktorý spôsob voľby využijú.
Písomné (fyzické) hlasovanie má aj naďalej prebiehať tradične v piatok popoludní a v sobotu dopoludnia.
Volebné právo od 15 rokov
Jednou z osobitostí volebného systému SRR-AC zostáva nízka veková hranica pre volebné právo. Hlasovať môžu všetci občania ríše, ktorí dosiahli vek 15 rokov. V medzinárodnom porovnaní ide o jednu z najnižších hraníc aktívneho volebného práva.
Verejné vyhlásenie k štátnemu sviatku: 20. výročie obnovenia Svätej ríše rímskej
Dňa 28. júla 2025 uplynulo 20 rokov od obnovenia Svätej ríše rímskej. Tento akt, uskutočnený 28. júla 2005, nadviazal na viac než tisícročnú tradíciu ríšskej jednoty, ktorú 6. augusta 1806 ukončil cisár František II. z dynastie Habsburgovcov, aby tak pred Napoleonovým tlakom zachoval česť titulu rímskeho cisára. Týmto rozhodnutím bola rozpustená Svätá ríša rímska národa nemeckého, založená už roku 962 n.l. korunováciou Ota I. za rímskeho cisára.
Po dvoch storočiach mlčania, v novej dobe, vzniklo v roku 1993 Arauské cisárstvo ako výraz vôle obnoviť cisársku ideu mieru, dôstojnosti a jednoty európskych národov. Dňa 28. júla 2005 sa toto cisárstvo formálne premenovalo na Svätú ríšu rímsku – Arauské cisárstvo, čím sa symbolicky a právne prihlásilo k historickému dedičstvu zmienenej historickej ríše.
Významnú úlohu v tomto obnovení zohrali Pawel Ludwig, ktorý osobne dopravil cisársku korunu z Viedenskej klenotnice do Bardejova, a Jana von Bazilika de la Minor, ktorá ju s úctou priniesla do Baziliky sv. Egídia, kde bola znova posvätená. Odvtedy je uložená práve tam – v hlavnom ríšskom meste Bardejov, ako svätá koruna slúžiaca na korunovácie cisárov a cisárovien.
Tento deň si pripomíname nielen ako výročie formálneho aktu, ale ako obnovenie prísahy na službu dobru, kultúre a duchovnej hĺbke európskej civilizácie. Svätá ríša rímska – Arauské cisárstvo nie je reštaurovaním minulosti, ale obnovením misie, ktorá prekonáva hranice a storočia.
Jeho Cisárske Veličenstvo Matúš II. vyjadruje svoju vďačnosť všetkým občanom ríše a blahoželá im k tomuto významnému výročiu.
Nech koruna vždy pripomína zodpovednosť, nie moc – a službu, nie výsady.
V Bardejove, dňa 28. júla roku Pána 2025
Public Declaration on the National Holiday: 20th Anniversary of the Restoration of the Holy Roman Empire
Bardejov, 28 July in the Year of Our Lord 2025
On 28 July 2025, we mark the twentieth anniversary of the restoration of the Holy Roman Empire. This act, carried out on 28 July 2005, renewed a tradition of imperial unity spanning more than a thousand years — a tradition that was brought to a close on 6 August 1806, when Emperor Francis II of the House of Habsburg dissolved the Holy Roman Empire of the German Nation to preserve the dignity of the Roman imperial title in the face of Napoleon’s advance. That dissolution ended an imperial structure originally founded in AD 962 with the coronation of Otto I as Roman Emperor.
After nearly two centuries of silence, the Arau Empire was established in 1993 as a modern expression of the imperial ideal of peace, dignity, and unity among the nations of Europe. On 28 July 2005, this empire was formally renamed the Holy Roman Empire – Arau Empire, thereby asserting, both symbolically and juridically, its commitment to the legacy of the historical Holy Empire.
Pawel Ludwig played a pivotal role in this restoration by personally bringing the imperial crown from the Imperial Treasury in Vienna to the city of Bardejov. There, Jana von Bazilika de la Minor carried the crown with reverence into the Basilica of Saint Giles, where it was once again blessed. Since that time, the Holy Crown has been kept in Bardejov – the imperial capital – and serves as the sacred crown for the coronation of emperors and empresses.
This day is commemorated not merely as an anniversary of a formal act, but as the renewal of a solemn vow: a commitment to the good, to culture, and to the spiritual depth of European civilisation. The Holy Roman Empire – Arau Empire is not a restoration of the past, but a renewal of a mission that transcends borders and centuries.
His Imperial Majesty, Matthew II, extends his gratitude to all citizens of the Empire and congratulates them on this solemn anniversary.
May the Crown always remind us of responsibility, not power – and of service, not privilege.
Pápež je volený kolégiom kardinálov. Neúspešná voľba sa oznamuje čiernym dymom, úspešná bielym. Pápež sa ujíma úradu hneď, ako prijme voľbu.
Cisár Svätej ríše rímskej – Arauského cisárstva je volený kolégiom kurfirstov. Neúspešná voľba sa oznamuje červeným dymom, úspešná modrým. Zvolený získava titul Kráľ Svätej ríše rímskej a stáva sa nástupníkom úradujúceho cisára. Cisársky úrad preberá zložením sľubu a korunováciou, zvyčajne 9 až 10 mesiacov po voľbe.
V rámci menovej reformy sa od nového roka škrtá jedna nula a čoskoro budú predstavené nové bankovky.
Nové mince a bankovky po reforme klikni:
ARAUSKÉ CISÁRSTVO MÁ 30 ROKOV (20.10.1993). Za ten čas sme stihli 6 cisárov a cisárovien (siedmy už čaká), stretnutia, priateľstvá, škandály, požiare, omše, pokuty, vedecké konferencie, pitvy, sobáše aj rozvody a mnoho ďalšieho, čo spája ľudí dobrej aj polodobrej vôle. Zaželajme si to najlepšie do ďalších 30tich rokov. In aeternum, amen.
Kolégium kurfirstov zhromaždené na konkláve dňa 28. augusta roku Pána 2023 zvolilo Matúša, ktorý ako ašpirant na cisársky trón získava titul “kráľ Svätej ríše rímskej – Arauského cisárstva”, a v júni roku 2024 nahradí Lauru IX. Lau Ren, kedy bude korunovaný ako cisár Matúš II. von Popradov.
Cisárska koruna Svätej ríše rímskej – Arauského cisárstva je uložená v zámku Hofburg vo Viedni.
Korunovácia cisárovnej Svätej ríše rímskej – Arauského cisárstva Laury IX. Lau Ren, 13. júna roku Pána 2021.
Úradujúca cisárovná Miroslava XVII. Mária Terézia, za ňou stojí novozvolená následníčka cisárskeho trónu Lau Ren , ktorá pri korunovácii v júni 2021 prevezme po nej moc ako Laura IX. Lau Ren, z milosti Božej cisárovná rimsko-arauská, et cetera.
Našli sme v archíve z rokov 2002-2004: niečo z heraldickej tvorby na Postajku.
Prvý obrázok, erby a vlajky vtedajších provincií:
– Milansko s plachetnicou
– Bazilikovsko s bazilikou
– Postajok s čiernym orlom (aktuálny aj dnes)
Druhý obrázok sú erby postajkovských miest a obcí (domov a pozemkov), aktuálne aj dnes:
– Postajok 12 Gmitterov dom s koľajnicami, lebo jeho dom je najbližšie k železničnej trati
– Postajok 13, dnes už zbúraný kultový dom David Starozitnosti Da Postajok, na ktorom sa konali párty, ktoré navštevovala mládež z celého mesta, vrátane policajných hliadok. V erbe je zvuková a obrazová technika. Nechýba ani dnes už nezvestná mačka s príznačným menom „Moja“.
– Postajok 14 Ďurov pozemok, s plotom a stodolou má v erbe hradbu (plot) so zlatými kušami, pod ním rytier. Autor ideového a grafického návrhu tohto erbu je František Štenko.
– Postajok 15 s hradbou, ktorá predstavuje altánok s oporným múrom (keďže pozemok je vo svahu) vybudovaný Milanom starším. Pod ním arpádovské brvná z bardejovského erbu. V čelnom štítku v striebornom poli čierny orol – erb celého Postajku, keďže Postajok 15 je hlavným mestom Postajku. Ten doteraz visí pri hlavnom vchode do paláca.
– Postajok 16 Žitňakova chata s pozemkom má šibenicu, lebo je najbližšie k Šibenej hore, nad ňou turecká čiapka. Autorkou tohto erbu je Jana Mattova.
– Tretí obrázok sú erby hradov, vrátane vysielača Stebnícka Magura.
U väčšiny erbov možno bádať vplyv uhorskej heraldickej tradície – u väčšiny z nich sú figúry položené na pažiti, tj. zobrazujú akoby prirodzenú krajinu, výjav.
Ide o významné kultúrne dedičstvo, ktoré obohacuje európsku aj svetovú heraldiku.
Korunovácia císárovnej Miroslavy XVII. Márie Terézie sa uskutočnila 4. júna roku Pána 2017 v hlavnom ríšskom meste Bardejov.
Korunovácia cisára Maroša X. Hiláriusa Inocenta 8. júna AD 2014 v Bardejove
