Ríšska banka rímsko-arauská vydala nové mince








Všetky mince a bankovky tu:


Svätá ríša rímska – Arauské cisárstvo má 477 miliónov obyvateľov. Pozostáva z 30 kráľovstiev a krajín na Ríšskom sneme zastúpených (provincie), z toho je 15 kráľovstiev, 2 vojvodstvá, 2 republiky, 2 veľkovojvodstvá, 2 okňažnené grófstva, 1 slobodné ríšske mesto, 1 markgrófstvo, 1 arcivojvodstvo, 1 kniežatstvo, 1 veľkokniežatstvo, 1 patriarchát a 1 protektorát. Súčasťou ríše sú aj francúzske zámorské územia.
Na tejto stránke sú zobrazené návestidlá a návesti v zmysle predpisu Ž1, avšak doplnené aj o niektoré pravidlá podľa českého predpisu D1 ako aj o pravidlá podľa poľských predpisov. Aby táto stránka slúžila pre serióznu výuku podľa platného znenia predpisu Ž1, je potrebné pripraviť novú verziu. Pokiaľ je dobrovoľník, ktorý je ochotný sa na to podujať, nech sa ohlási v odkazovači na konci stránky s návestidlami.
Organizačná štruktúra cisárstva a planetárne atribúcie
Na iluminácii je znázornená základná štruktúra moci v cisárstve, vyjadrená tradičnou stredovekou formou v spojení s astrologickou symbolikou siedmich klasických planét, doplnených o Urán a Neptún. Ide o vyjadrenie kozmického poriadku Svätej ríše rímskej – Arauského cisárstva, kde každému ústavnému orgánu prislúcha planéta a postavenie v hierarchii. Vzťahy medzi mocami sú vyvážené v duchu tradície, harmónie a politickej rozmanitosti.
Najvýraznejším znakom ríše je sloboda – autorita – rozmanitosť, ktoré sú vo vzájomnej harmónii.
Zákonodarná moc – Ríšsky snem
Výkonná moc
Súdna moc
Doplňujúce atribúcie – Moderné planéty
Toto spojenie stredovekej ikonografie a astrologickej typológie vytvára jednotný obraz ríše ako kozmického poriadku – harmónie medzi nebom a krajinou, medzi autoritou a ľudom, ktorá je trvalo udržateľná aj v 21. storočí.
VIEDEŇ/BARDEJOV – Politická dráma pokračuje! Po úspešnom schválení ústavnej novely sa cisárstvo ocitlo v nečakanej ústavnej situácii. Zbor voliteľov totiž nedokázal zvoliť viceprezidenta Galaxie. O tom, kto sa stane druhým najvyšším predstaviteľom Galaxie, tak napokon rozhodnú Generálne stavy.
Voľby viceprezidenta Galaxie prebiehali podľa systému podobného americkému „Electoral College“. Víťaz každej provincie získava všetky hlasy jej voliteľov a pri absencii nadpolovičnej väčšiny sa najslabší kandidáti postupne vyraďujú, pričom ich hlasy sa prerozdeľujú podľa poradia v jednotlivých provinciách.
Po sérii skrutínií zostali vo finále už iba dvaja kandidáti: Doktor Milan (Komunistická strana Arauska) – 451 hlasov voliteľov a Igor Matovič (Hnutie ríša) – 406 hlasov voliteľov. Na zvolenie bolo potrebných 463 z celkových 924 hlasov voliteľov.
Rozhodujúcich zostalo 67 hlasov Poľska, ktoré pôvodne patrili vyradenému kandidátovi Štalmimu (Združenie pre monarchiu). Lenže práve tu nastal problém. V provincii Poľsko mali Doktor Milan aj Igor Matovič rovnakú podporu, takže nebolo možné určiť, komu sa majú hlasy prerozdeliť.
Výsledok? Zbor voliteľov sa dostal do slepej uličky.
Hoci ide o výnimočnú situáciu, Ústava na ňu pamätá. Podľa článku 75 ods. 5: „Ak sa predčasne uvoľní funkcia prezidenta alebo viceprezidenta Galaxie, alebo ak prezidenta alebo viceprezidenta Galaxie zbor voliteľov nedokáže zvoliť, náhradníka zvolia Generálne stavy nadpolovičnou väčšinou všetkých členov.“
To znamená, že rozhodovanie sa teraz presúva z provincií späť do najväčšieho zastupiteľského orgánu cisárstva.
Predsedníčka Ríšskeho snemu Anna Fedorkoburgová preto zvolá Generálne stavy na štvrtok 2. júla 2026 do Viedne. Zasadnutie sa uskutoční bezprostredne po skončení rokovania Ríšskeho snemu, ktorý bude zasadať od 31. júna do 2. júla 2026. Hlavnou témou snemu bude štátny rozpočet na ďalšie rozpočtové obdobie.
Rozpočet nemusí mať cestu jednoduchú. Podľa informácií z vládnych kruhov je pripravený aj krízový scenár. Ak by návrh rozpočtu v Ríšskom sneme neuspel, vláda premiéra Mons. Georga von Straschkeho ho predloží už nasledujúci týždeň opätovne, tentoraz ako návrh spojený s vyslovením dôvery vláde. Ústava totiž stanovuje, že návrh rozpočtu predložený v čase rozpočtového provizória je automaticky spojený s hlasovaním o dôvere vláde.
Takýto postup by znamenal, že poslanci a členovia ostatných komôr by už nerozhodovali iba o štátnych financiách, ale aj o ďalšom osude kabinetu.
Keďže vláda premiéra Straschkeho je menšinová a v dolnej komore nedisponuje vlastnou väčšinou, výsledok prípadného hlasovania je neistý. Cisárstvo by sa tak opäť dostalo do podobnej politickej situácie, aká panovala bezprostredne po voľbách, keď nebolo jasné, či sa vláde podarí získať dôveru a zabezpečiť stabilnú parlamentnú podporu.
Najväčšou otázkou zostáva, ako bude prebiehať samotná voľba viceprezidenta.
Ústava síce stanovuje, že náhradníka volia Generálne stavy, no podrobnosti postupu neupravuje. Politické kruhy preto čoraz častejšie hovoria o tom, že prvé hlasovanie by sa mohlo uskutočniť iba medzi dvoma finalistami zboru voliteľov – Doktorom Milanom a Igorom Matovičom.
Ak by ani jeden z nich nezískal nadpolovičnú väčšinu všetkých členov Generálnych stavov, mohlo by nasledovať ďalšie hlasovanie, v ktorom by sa už mohli uchádzať všetci zvolení riaditelia planét a planetoidov.
Po schválení ústavnej novely, prijatí legislatívneho plánu, voľbe galaktických riaditeľov a blížiacemu sa rozhodovaniu o štátnom rozpočte je zrejmé, že leto 2026 bude patriť medzi najrušnejšie obdobia v dejinách cisárstva.
A všetky oči sa teraz upierajú na Viedeň, kde môže už o dva týždne padnúť rozhodnutie nielen o viceprezidentovi Galaxie, ale možno aj o ďalšom osude vlády premiéra Straschkeho.
Práásk! Bardejov, 17. júna 2026 – Po niekoľkých dňoch intenzívnych rokovaní, dramatických hlasovaniach a zákulisných špekuláciách sa skončil jeden z ústavných procesov posledných mesiacov. Ríšsky snem aj Generálne stavy dali zelenú novele Ústavy, ktorá mení pravidlá fungovania zákonodarného procesu a zároveň otvára cestu novému usporiadaniu galaktických orgánov.
Len pred niekoľkými dňami sa politická scéna zaoberala schvaľovaním rozpočtu, Programového vyhlásenia vlády a otázkou ďalšieho osudu menšinovej vlády Mons. Georga von Straschkeho. Opozícia hrozila pokusmi o jej pád, no napokon sa ukázalo, že v rozhodujúcich chvíľach sa našla dostatočne široká väčšina na zabezpečenie fungovania štátu.
Po schválení rozpočtu a ukončení provizória prišla vláda s návrhom ústavnej novely. Najväčšiu pozornosť vzbudila zmena článku 39, ktorá znižuje potrebný počet hlasov v Conclusum Duorum pri potvrdzovaní pôvodného znenia návrhu zákona. Kritici hovorili o posilňovaní vlády, podporovatelia o odstránení nelogickej prekážky v legislatívnom procese.
Napriek počiatočným pochybnostiam získala novela ústavy mimoriadne silnú podporu.V Ľudovom zhromaždení prešla pomerom 762 za – 33 proti. Následne ju schválilo Kolégium ríšskych kniežat 101 za – 19 proti, a napokon aj Kolégium kurfirstov 8 za – 1 proti. Tým sa novela dostala pred Generálne stavy.
Dnešné zasadanie Generálnych stavov malo slávnostný charakter. O 6:46 sa zišlo všetkých 4 978 členov Generálnych stavov. O 6:57 vstúpil do rokovacej sály cisár Matúš II. za zvukov fanfár. Po zaznení ceremoniálnej verzie imperiálnej hymny predniesol panovník svoj príhovor a o 7:16 rokovaciu sálu opustil.
Zasadnutie následne pokračovalo pod vedením predsedníčky Ríšskeho snemu Anny Fedorkoburgovej za účasti premiéra Straschkeho a celej ríšskej vlády.
Prvým bodom programu bolo odporúčanie k legislatívnemu plánu Ríšskeho snemu na zvyšok volebného obdobia. V pláne sa nachádzajú napríklad zákon o občianstve, vykonávacie zákony k Programovému vyhláseniu vlády, novela zákona o provinčnej samospráve, voľba generálneho prokurátora, voľba guvernéra a viceguvernéra Ríšskej banky rímsko-arauskej, či novela zákona o rozpočtových pravidlách.
Generálne stavy plán podporili pomerom 3 561 za – 1 417 proti.
Po rozsiahlej diskusii nasledovalo hlasovanie o samotnej ústavnej novele. Výsledok 3 027 za – 1 951 proti.
Novela tak dosiahla viac než trojpätinovú väčšinu, no nedosiahla dvojtretinovú podporu Generálnych stavov. Na jej definitívne zavŕšenie bude preto potrebné potvrdenie cisárom podľa článku 41 Ústavy. Ak by ju cisár nepotvrdil, je tu ešte možnosť potvrdenia strednou komorou, ale až po jej obmene po voľbách jej časti, ktoré sa uskutočnia v polovici volebného obdobia.
Najväčšími podporovateľmi boli Združenie pre monarchiu, Šušťaková strana a časť Hnutia ríša. Proti sa postavili najmä Oroschoví plochozemci za republiku, Chaotický Postajok, Liberáli a významná časť Podnikateľskej únie.
Po ústavnej bitke sa pozornosť presunula do vesmíru. Generálne stavy začali rozhodovať o obsadení funkcií generálnych riaditeľov planét a riaditeľov planetoidov. Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že ide len o symbolické úrady, opak je pravdou.
Práve z radov riaditeľov totiž môžu vzísť kandidáti na post viceprezidenta Galaxie v nadchádzajúcich voľbách 26. a 27. júna 2026. Pri blokovom hlasovaní získala celá kandidátka podporu 3 960 za – 1 018 proti.
Pozornosť sa teraz presúva k podpisu ústavnej novely cisárom Matúšom II. a k blížiacim sa galaktickým voľbám.
Po schválení rozpočtu, splatení štátneho dlhu na nulu, vytvorení nových rezerv a prijatí ústavnej reformy možno povedať, že prvé týždne nového volebného obdobia patria medzi najaktívnejšie v novodobej histórii cisárstva.
A ak si niekto myslel, že po rozpočte nastane pokojné leto, dnešné zasadanie Generálnych stavov ukázalo pravý opak.
PRÁAASK! BARDEJOV – Fanfáry, cisár, hymna, hádky o funkcie, narodeninová torta a napokon aj schválený rozpočet a dôvera menšinovej vláde. Tak vyzeral prvý deň 84. volebného obdobia Ríšskeho snemu, ktorý sa v utorok zišiel na svojom ustanovujúcom zasadnutí.
Presne o 9:46 vstúpil do rokovacej sály cisár Matúš II. Všetkých 924 členov Ríšskeho snemu povstalo, zaznela fanfára a následne slávnostná verzia štátnej hymny – orchestrálne spracovanie Haydnovej skladby Gott erhalte.
Po zložení sľubu novozvolenými poslancami a ríšskymi kniežatami predniesol cisár svoj príhovor a o 10:14 za zvukov fanfáry opustil sálu. Potom sa už naplno rozbehla politika.



Traja najvyšší ústavní činitelia
Prvou veľkou udalosťou bola voľba predsedníčky Ríšskeho snemu. Novou predsedníčkou sa stala Anna Fedorkoburgová (ZPM), ktorá získala mohutnú podporu naprieč politickým spektrom.
To však nahnevalo predstaviteľov Hnutia ríša (HR). Tí tvrdili, že ako druhá najsilnejšia politická sila v dolnej komore majú nárok na významné parlamentné funkcie.
Ich protest však úspech nepriniesol.
Po oddelení komôr sa pozornosť presunula do Ľudového zhromaždenia.
Najprv prišlo prekvapenie. Kandidátka Chaotického postajoku Soňa Kuprejová, bývalá konzulka, nezískala podporu ani vlastnej strany. Prvé kolo voľby hovorcu komory skončilo neúspechom.
V druhom kole však už koalícia Šušťakovej strany a Združenia pre monarchiu vytiahla vlastného kandidáta.
Novým predsedom Ľudového zhromaždenia sa stal Marek z Trnavy, ktorý získal 512 hlasov. Jeho súper z Hnutia ríša dostal stále veľmi silných 393 hlasov.
Najväčšia pozornosť sa sústredila na hlasovanie o programovom vyhlásení vlády Mons. Georga von Straschkeho.
Vláda nemá v dolnej komore väčšinu a ešte ráno sa špekulovalo, či vôbec prežije prvý týždeň svojho pôsobenia.
Napokon v dolnej komore získala 418 hlasov za a 377 proti.
Koalícia si tak zabezpečila parlamentnú podporu a splnila najdôležitejšiu ústavnú podmienku svojho ďalšieho fungovania.
Ďalším bodom bola voľba riaditeľa Cisárskej informačnej služby.
Bývalý konzul a rumunský kráľ Jeremy získal podporu 482 poslancov a bol potvrdený ako nominant do funkcie. Na návrh vlády schválený Ríšskym snemom, riaditeľa CIS menuje cisár. Mal by tak spraviť budúci týždeň.
Zaujímavosťou je, že za jeho nomináciu hlasovali aj viacerí opoziční poslanci.
Najväčšia dráma prišla pri rozpočte. V prvom hlasovaní návrh neuspel. Chýbalo mu iba päť hlasov.
Keď sa však návrhom začala zaoberať stredná komora (Reichfürstenrat), situácia sa zmenila.
Stredná komora schválila rozpočet drvivou väčšinou 94 ku 26. Medzitým sa dokonca stihla krátka prestávka, ktorú spôsobila kuriózna udalosť. Jeden z ríšskych kniežat priniesol do rokovacej miestnosti narodeninovú tortu.
Po návrate návrhu do dolnej komory prišiel obrat.
Rozpočet napokon prešiel pomerom 444 ku 351. Časť opozície zmenila názor a podporila návrh vlády.
Hoci si vláda môže po prvom dni vydýchnuť, definitívne vyhraté ešte nemá.
V stredu sa zíde horná komora – Kolégium kurfirstov, ktoré musí potvrdiť rozhodnutia prijaté ostatnými komorami. Tam má však vládna koalícia prevahu.
A už teraz je jasné, že ďalší veľký súboj príde na prelome júna a júla pri schvaľovaní ďalšieho rozpočtu. Ak by neprešiel, opozícia sa pokúsi vládu zosadiť.
Po dnešku však platí jedno: Vláda ráno vstupovala do parlamentu bez väčšiny. Večer z neho odchádza s programovým vyhlásením, rozpočtom aj novým šéfom tajnej služby vo vrecku.
Ríšsky snem SRR-AC čakajú voľby podľa novelizovaného cisárskeho dekrétu (č. 4/2003 o voľbách do Ríšskeho snemu), ktorý upravuje spôsob rozdeľovania mandátov v dolnej komore Ríšskeho snemu – Ľudovom zhromaždení, aj systém volieb do strednej komory – Kolégia ríšskych kniežat. Horná komora – Kolégium kurfirstov sa spravidla nevolí, výnimkou je príprava na voľbu cisára.
Systém na prvý pohľad pôsobí zložito, no jeho cieľ je pomerne jednoduchý: spojiť regionálne zastúpenie, silnejšiu väzbu poslancov na voličov a zároveň zachovať pomerné zastúpenie politických strán.



Takzvané „veľké voľby“ zahŕňajú:
Okrem toho sú aj „malé voľby“, tiež označované ako „midterm“, alebo „polčasové“ voľby. Tie sa konajú približne v polovici funkčného obdobia Ľudového zhromaždenia a volí sa v nich ďalšia tretina volenej časti Kolégia ríšskych kniežat, ktorá nasleduje v cyklickom poradí. Teda volí sa len v príslušnej 1/3 provincií.
Pri predčasných voľbách, ktoré sú príliš skoro, tj. ešte v prvej polovici volebného obdobia dolnej komory, môžu horná a stredná komora na spoločnej schôdzi, tzv. Conclusum Duorum, rozhodnúť, že sa cyklus v strednej komore urýchli. V takom prípade sa volí až v 2/3 provincií, teda 2/3 volenej časti Kolégia Ríšskych kniežat – „supervoľby“.
Mandáty v Ľudovom zhromaždení sú trojaké:


Polovica kresiel je vyhradená pre väčšinové jednomandátové obvody. Ak kandidát v prvom kole získa viac ako polovicu hlasov, stáva sa poslancom okamžite. Ak sa to nikomu nepodarí, nasleduje druhé kolo. To musí prebehnúť najskôr tri a najneskôr sedem dní po prvom kole.
Do druhého kola postupujú všetci kandidáti, ktorí získali aspoň 1/8 platných hlasov, tj. 12,5 %. To znamená, že druhé kolo nemusí byť súbojom iba dvoch kandidátov, ale môže byť aj troj- či štvorčlenné.
Ani víťazstvo v druhom kole však automaticky nestačí. Kandidát musí okrem prvenstva získať aj aspoň 40 % hlasov. Ak sa to nikomu nepodarí, väčšinový mandát zostane neobsadený.
Práve tu prichádza druhá veľká novinka — kompenzačné mandáty.
Tie majú zmierniť situácie, keď väčšinový systém „stratí“ veľké množstvo hlasov. Započítavajú sa totiž hlasy kandidátov, ktorí vo svojich obvodoch neuspeli, teda tzv. prepadnuté hlasy. Hlasy neúspešných kandidátov nakoniec neprepadnú, ale premietnu sa v kompenzačnej časti snemovne.
Čím vyššia bude volebná účasť, tým silnejší bude aj kompenzačný efekt. Systém teda zvýhodňuje širokú účasť občanov na voľbách. Kompenzačné mandáty sa následne rozdelia medzi strany, ktoré získali aspoň päť percent väčšinových hlasov v celej ríši. Rozdelia sa pomerným systémom.
Zvyšné kreslá sa rozdelia pomerným systémom. Tých musí byť najmenej polovica v dolnej komore. Aktuálne (k 10.5.2026) má dolná komora 795 mandátov. Teda minimálne 398 mandátov sú prideľované pomerným systémom. Zvyčajne je to však viac než polovica snemovne.
Celá ríša tvorí jediný volebný obvod. Volič má sedem hlasov, ktoré môže rozdeliť medzi jednotlivé politické strany. Do parlamentu sa dostanú len strany, ktoré získajú najmenej päť percent hlasov.
Pri voľbách do Kolégia ríšskych kniežat je každá provincia dvojmandátovým obvodom. Zvolení sú dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov.
Členovia hornej komory Ríšskeho snemu – Kolégia kurfirstov – kurfirsti, sa nevolia. Táto komora je zvyčajne stabilná a bez zmeny niekoľko volebných období. Výnimkou je len príprava na konkláve v čase, keď sa pripravuje voľba budúceho cisára. Vtedy občania SRR-AC komoru doplnia o 6 tzv. volených kurfirstov. Počet členov komory sa zvýši z 9 na 15 kurfirstov. Po voľbe a korunovácii nového cisára a ďalších obmenách, sa horná komora znovu zastabilizuje v počte 9 stálych kurfirstov.
Cisársky dekrét o voľbách do Ríšskeho snemu dáva možnosť elektronického aj písomného hlasovania. Občania sa môžu rozhodnúť, ktorý spôsob voľby využijú.
Písomné (fyzické) hlasovanie má aj naďalej prebiehať tradične v piatok popoludní a v sobotu dopoludnia.
Jednou z osobitostí volebného systému SRR-AC zostáva nízka veková hranica pre volebné právo. Hlasovať môžu všetci občania ríše, ktorí dosiahli vek 15 rokov. V medzinárodnom porovnaní ide o jednu z najnižších hraníc aktívneho volebného práva.
Verejné vyhlásenie k štátnemu sviatku: 20. výročie obnovenia Svätej ríše rímskej
Dňa 28. júla 2025 uplynulo 20 rokov od obnovenia Svätej ríše rímskej. Tento akt, uskutočnený 28. júla 2005, nadviazal na viac než tisícročnú tradíciu ríšskej jednoty, ktorú 6. augusta 1806 ukončil cisár František II. z dynastie Habsburgovcov, aby tak pred Napoleonovým tlakom zachoval česť titulu rímskeho cisára. Týmto rozhodnutím bola rozpustená Svätá ríša rímska národa nemeckého, založená už roku 962 n.l. korunováciou Ota I. za rímskeho cisára.
Po dvoch storočiach mlčania, v novej dobe, vzniklo v roku 1993 Arauské cisárstvo ako výraz vôle obnoviť cisársku ideu mieru, dôstojnosti a jednoty európskych národov. Dňa 28. júla 2005 sa toto cisárstvo formálne premenovalo na Svätú ríšu rímsku – Arauské cisárstvo, čím sa symbolicky a právne prihlásilo k historickému dedičstvu zmienenej historickej ríše.
Významnú úlohu v tomto obnovení zohrali Pawel Ludwig, ktorý osobne dopravil cisársku korunu z Viedenskej klenotnice do Bardejova, a Jana von Bazilika de la Minor, ktorá ju s úctou priniesla do Baziliky sv. Egídia, kde bola znova posvätená. Odvtedy je uložená práve tam – v hlavnom ríšskom meste Bardejov, ako svätá koruna slúžiaca na korunovácie cisárov a cisárovien.
Tento deň si pripomíname nielen ako výročie formálneho aktu, ale ako obnovenie prísahy na službu dobru, kultúre a duchovnej hĺbke európskej civilizácie. Svätá ríša rímska – Arauské cisárstvo nie je reštaurovaním minulosti, ale obnovením misie, ktorá prekonáva hranice a storočia.
Jeho Cisárske Veličenstvo Matúš II. vyjadruje svoju vďačnosť všetkým občanom ríše a blahoželá im k tomuto významnému výročiu.
Nech koruna vždy pripomína zodpovednosť, nie moc – a službu, nie výsady.
V Bardejove, dňa 28. júla roku Pána 2025


Public Declaration on the National Holiday: 20th Anniversary of the Restoration of the Holy Roman Empire
Bardejov, 28 July in the Year of Our Lord 2025
On 28 July 2025, we mark the twentieth anniversary of the restoration of the Holy Roman Empire. This act, carried out on 28 July 2005, renewed a tradition of imperial unity spanning more than a thousand years — a tradition that was brought to a close on 6 August 1806, when Emperor Francis II of the House of Habsburg dissolved the Holy Roman Empire of the German Nation to preserve the dignity of the Roman imperial title in the face of Napoleon’s advance. That dissolution ended an imperial structure originally founded in AD 962 with the coronation of Otto I as Roman Emperor.
After nearly two centuries of silence, the Arau Empire was established in 1993 as a modern expression of the imperial ideal of peace, dignity, and unity among the nations of Europe. On 28 July 2005, this empire was formally renamed the Holy Roman Empire – Arau Empire, thereby asserting, both symbolically and juridically, its commitment to the legacy of the historical Holy Empire.
Pawel Ludwig played a pivotal role in this restoration by personally bringing the imperial crown from the Imperial Treasury in Vienna to the city of Bardejov. There, Jana von Bazilika de la Minor carried the crown with reverence into the Basilica of Saint Giles, where it was once again blessed. Since that time, the Holy Crown has been kept in Bardejov – the imperial capital – and serves as the sacred crown for the coronation of emperors and empresses.
This day is commemorated not merely as an anniversary of a formal act, but as the renewal of a solemn vow: a commitment to the good, to culture, and to the spiritual depth of European civilisation. The Holy Roman Empire – Arau Empire is not a restoration of the past, but a renewal of a mission that transcends borders and centuries.
His Imperial Majesty, Matthew II, extends his gratitude to all citizens of the Empire and congratulates them on this solemn anniversary.
May the Crown always remind us of responsibility, not power – and of service, not privilege.
Pápež je volený kolégiom kardinálov. Neúspešná voľba sa oznamuje čiernym dymom, úspešná bielym. Pápež sa ujíma úradu hneď, ako prijme voľbu.
Cisár Svätej ríše rímskej – Arauského cisárstva je volený kolégiom kurfirstov. Neúspešná voľba sa oznamuje červeným dymom, úspešná modrým. Zvolený získava titul Kráľ Svätej ríše rímskej a stáva sa nástupníkom úradujúceho cisára. Cisársky úrad preberá zložením sľubu a korunováciou, zvyčajne 9 až 10 mesiacov po voľbe.

V rámci menovej reformy sa od nového roka škrtá jedna nula a čoskoro budú predstavené nové bankovky.
Nové mince a bankovky po reforme klikni:
ARAUSKÉ CISÁRSTVO MÁ 30 ROKOV (20.10.1993). Za ten čas sme stihli 6 cisárov a cisárovien (siedmy už čaká), stretnutia, priateľstvá, škandály, požiare, omše, pokuty, vedecké konferencie, pitvy, sobáše aj rozvody a mnoho ďalšieho, čo spája ľudí dobrej aj polodobrej vôle. Zaželajme si to najlepšie do ďalších 30tich rokov. In aeternum, amen.

Kolégium kurfirstov zhromaždené na konkláve dňa 28. augusta roku Pána 2023 zvolilo Matúša, ktorý ako ašpirant na cisársky trón získava titul “kráľ Svätej ríše rímskej – Arauského cisárstva”, a v júni roku 2024 nahradí Lauru IX. Lau Ren, kedy bude korunovaný ako cisár Matúš II. von Popradov.
Cisárska koruna Svätej ríše rímskej – Arauského cisárstva je uložená v zámku Hofburg vo Viedni.
Úradujúca cisárovná Miroslava XVII. Mária Terézia, za ňou stojí novozvolená následníčka cisárskeho trónu Lau Ren , ktorá pri korunovácii v júni 2021 prevezme po nej moc ako Laura IX. Lau Ren, z milosti Božej cisárovná rimsko-arauská, et cetera.

